Neviem, či sa pýtate, ale odpoviem. Čo pre vás tento týždeň urobili vaši poslanci? Nie veľa. Okrem toho, že vo veľkom prechádzajú zákony, ktoré rozdávajú, lenže nie je jasné z čoho, je tu aj skupina poslancov, ktorá nezaháľala a už niekoľko dní sa venuje Vladimírovi Šuchovi zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Začal s tým najprv denník Postoj. Vladimír Šucha bol totiž na konferencii, kde som zhodou okolností bola aj ja. Videla som, že v hľadisku sedí redaktor Postoja, ktorý obsesívne nepíše o ničom inom, len o gender ideológii a strachu z toho, že sa viac žien dostane do vedúcich pozícií.
Je to ten istý redaktor, ktorý rozbehol pseudotému o pláne rodovej rovnosti, ktorú prijala Univerzita Komenského, a kolegovi Jakubovi Liptákovi sa to nepáčilo až tak, že o tom napísal niekoľko siahodlhých článkov.
Tentoraz teda napísal až dva články z konferencie - v oboch som spomínaná aj ja. Zrejme sme obstáli, lebo v diskusii o tom, ako používať rodovo vyvážený jazyk a ako nahradiť generické maskulínum v jazyku, nenašiel nič problematické. Lenže v inom paneli sedel pán Šucha a ten povedal podľa neho samého s nadsadením, že Slováci majú pokazené chromozómy.
Postoj ho cituje takto: „Máme v našej DNA chromozómy, ktoré sú pokazené, a mali by sme ich napraviť. A toto je určite veľmi dobrá cesta,“ povedal na margo konferencie o rodovej rovnosti.
Vladimír Šucha dal redaktorovi Postoja Liptákovi rozsiahly rozhovor, v ktorom sa obhajuje. Hovorí, že vytrhli jeho slová z kontextu, dokonca viackrát. Mimochodom, v rozhovore si môžete prečítať slušnú argumentáciu Šuchu aj zvláštne otázky redaktora Postoja.
Ak by sme prišli len potiaľto, v pohode. Postoj pravidelne, ba až príliš často rieši parciálne témy, ktoré nezlepšia život nikomu v tejto krajine. Lenže tieto články si prečítali poslanci Národnej rady Taraba a otec a syn Kuffovci a nenapadlo im nič lepšie, len zamestnať celý výbor pre európske záležitosti.
Dobre počujete. Výbor, ktorý primárne má riešiť zahraničnú politiku Slovenska v Bruseli a podstatné témy pri smerniciach, nariadeniach, riešil bezvýznamné výroky Vladimíra Šuchu z rovnako bezvýznamnej konferencie. Tento extrém zašiel až tak ďaleko, že o výrokoch bude hlasovať rovno všetkých 150 poslancov.
Ak sa teda pýtate, čo pre vás robia vaši poslanci, vedzte, že aj toto. Nijako vám to síce nepomôže, nikoho to nezaujíma, ale sme v kampani.
Kolegom z Postoja by som chcela povedať jednu vec. Postoj čítam, pravidelne. Mnohí z vás robia naozaj dobrú prácu. Prinášate zaujímavé rozhovory, zaujímavé komentáre.
Robíte sem-tam aj také saltá ako to, že na jednej strane napíšete zaujímavú reportáž z mítingu Republiky a hneď vzápätí sa neštítite citovať Milana Uhríka, ako kritizoval Vladimíra Šuchu v europarlamente. Špeciálne výnimočnú prácu u vás robia najmä ženské kolegyne - pravidelne čítam rozhovory Zuzany Hanusovej a zväčša to je obohacujúce čítanie.
To, že pretkávate svoj obsah rodovou obsesiou, je podľa mňa škoda. Rozumiem, že vám to prináša kliky, aj tomu, že nejaká časť vašich čitateľov tento typ obsahu vyslovene vyhľadáva. Zdá sa mi však, že je to trocha na škodu. Som presvedčená, že by ste vedeli robiť kvalitný konzervatívny obsah aj bez slamených panákov.
Pre občanov zostáva dúfať, že parlament už bude zasadať čo najmenej a poslanci sa začnú venovať skutočným problémom. Boli totiž kedysi aj časy, keď bol výbor pre európske záležitosti naozaj kvalitný a zaujímavý a debaty na ňom boli o rozpočte a bruselských pre Slovensko dôležitých summitoch. Ale vytrvajme, už nás čaká len jedna schôdza.
Podcast týždňa: Ezra Klein o kríze psychického zdravia mladých
Aj keď by sa zdalo, že na Slovensku a vo svete zúri genderová vojna, v skutočnosti po celom svete zúri obrovská kríza mentálneho zdravia tínedžerov. A nie, nesúvisí len s pandémiou. Medzi rokmi 2011 a 2019, čiže dávno pred pandémiou, sa u tínedžerov zdvojnásobil počet detí s klinickou depresiou. Strojnásobil sa počet dievčat medzi 10. a 14. rokom, ktoré sa sebapoškodzujú. Veľký rozdiel je medzi chlapcami a dievčatami - dievčatá sú na tom oveľa horšie, hoci sa zhoršili čísla pre obe pohlavia.
Ezra Klein sa rozhodol na túto tému urobiť až dva diely podcastu. Ten prvý je v tomto newsletteri ako podcast týždňa a Ezra sa v ňom rozpráva s Jean Twengeovou, psychologičkou, ktorá sa špecializuje práve na tieto problémy. Je to nepekné, depresívne a hrozivé počúvanie, lenže tak to býva - na to, aby sme sa mali lepšie, musíme si povedať, kde stojíme a aký problém vlastne máme.
Aj na Slovensku dlhodobo ignorujeme starostlivosť o mentálne zdravie. Ešte stále máme absolútne kritický nedostatok detských psychiatrov aj psychológov. Tínedžeri sa nemajú dobre, deti sa nemajú dobre. Napríklad aj o tom by sa mohli rozprávať poslanci tieto posledné mesiace pred voľbami.
Dobrá správa týždňa: Medicína je zázrak
Štyridsaťročný muž Oskam ešte v roku 2011 bicykloval v Číne a mal nehodu. Zlomil si krk a zostal paralyzovaný od pása dolu. Neurovedci zo Švajčiarska pracujú na dlhodobom programe, ktorý má vyvíjať zariadenie, čo má prepojiť mozog s prerušenou miechou.
O absolútne fantastickom vedeckom posune píše The Guardian. Dobrá správa je, že zariadenie pomáha aj rehabilitáciami. Po asi štyridsiatich tréningoch s implantátom Oskam, ktorý nemal prerušené úplne všetky nervy v mieche, dokázal znovuzískať kontrolu nad nohami, aj keď bolo zariadenie vypnuté. Vedci si myslia, že to, že sa im podarilo znovu prepojiť mozog s miechou, pomohlo zregenerovať niektoré nervové zakončenia.
Veda je vzrušujúca a fascinujúca.
Video týždňa: Jana Dubovcová
S Janou Dubovcovou som ako novinárka spolupracovala roky. Ešte ako verejná ochrankyňa práv sa pustila do odvážneho boja za Rómov z Moldavy nad Bodvou. Vtedy ju šikanoval Robert Fico aj s Robertom Kaliňákom a boli to ťažké časy.
Jana Dubovcová má za sebou odvážnych momentov viac - ešte ako sudkyňa sa ako jedna z mála postavila proti Štefanovi Harabinovi. V tom čase to nebol smiešny dôchodca, ale nebezpečný a mocný človek. Na to netreba zabúdať.
Jana Dubovcová sa stala novou ministerkou spravodlivosti v úradníckej vláde a prišla tento týždeň aj na rozhovor. Odpovedala na otázky o oslobodzujúcom rozsudku Kočnera, o Marošovi Žilinkovi, ale aj o tom, prečo sú sudcovia aj dnes, podobne ako za čias Harabina, ticho.
Hudobná bodka: RIP Dano Heriban
Dana Heribana som nikdy nestretla, ale videla som ho viackrát vystupovať. Bol to výnimočný talent - herecký aj hudobný. Dokonca bol taký variabilný, že tvoril detské aj dospelácke pesničky. Tohtotýždňová hudobná bodka je jeho pieseň Keby bolo možné. Keby bolo možné, ľudia by nezomierali v štyridsiatke. Ale možné to nie je. Česť pamiatke Dana Heribana a úprimnú sústrasť rodine aj priateľom.
Toto bolo päťdesiate šieste vydanie newslettera ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate a počúvate.
Prihláste sa zadarmo na odber newslettra ZKH píše. Prihlásiť odber>
