Husté mraky zbiehajúce sa nad Demokratmi nútia k vyhláseniu, že pán Šubák bude začiatkom aj koncom spojovacej etapy expremiérskej strany. (Pamätáte tú tlačovku?) Ak by sa predsa nejaký záujemca ešte vyskytol, jedine taký nerozoznateľný pod mikroskopom.
Odpor Dzurindu i Simona, ktorí prišli na rokovanie už rozhodnutí, bol taký exemplárny, že pred Hegera a spol. stavia existenciálne výzvy. Jednoznačné rozhodnutia by mali hľadať už teraz.
Trebárs aj na veľmi nepravdepodobný scenár, že ak s Dzurindom i Simonom budú všetci traja pod čiarou (alebo dvaja), tak prídu na stôl ešte raz spojenecké pokusy. Bolo by šialenstvo nechať na poslednú chvíľu rozhodovanie, ktorí Demokrati a v akom poradí pôjdu na spoločnú listinu v novej situácii.
Pravdepodobnejším scenárom je voľba, či pokračovať až do (30.) septembra, alebo to vzdať. Rozhodovať, či to vôbec zabalia, a ak áno, na akých percentách a v ktorej fáze kampane, je v reálnom čase nemožné.
Vôbec najexistenčnejší by mal byť tento druh voľby pre Hegera. Ak chce odísť štátotvorne a so cťou, ako „ultima ratio“, ako vrátiť Dzurindu a Simona k stolu, by mal ponúknuť vlastnú „demisiu“ z prípadnej spoločnej kandidátky.
