Autorka je režisérka
Smrť každého umelca je pre spoločnosť obrovská tragédia, vyplýva to z povahy jeho povolania, robiť svet čarodejným a zábavným, robiť čokoľvek, ísť na hranicu svojich síl, aby priniesol radosť.
V tom sa od ostatných odlišujú, to je dôvod, prečo sa ich túžime dotknúť, mať z nich čosi, čo sa ponáša na relikviu, podpis, fotku, spomienku.

‚Kto zráta naše túžby, slzy, žiale,‘ spieval Dano v skladbe, ktorú mi v októbri 2018 poslal. Ukrutne sa mi páčila, mám slabosť na mrchavú ťažobu, bola som v nej vychovaná.
Moja babka mi zvykla spievať: ‚V slzách matička sedela‘ a obzvlášť si vychutnávala verš: ‚Otec tvoj nechce z hrobu vstať spod zelenej trávy...‘ Brávala ma na pohreby alebo polievať kvety na cintorín, pričom špeciálne dlho sa zdržiavala v detskej časti.
Stretávala tam kamarátky s krhlami a hrabličkami a porovnávali si, koľko detí im umrelo, a ukazovali si kríže na metrových hrobčekoch.