Wojciech Pzybylski je šéfredaktor magazínu Visegrad Insight. V článku vysvetľuje, čo nový zákon znamená pre poľskú politiku, ale aj pre Európu.
Turecký prezident Erdogan zvíťazil vďaka špinavej hre, keď svojho hlavného rivala odstavil na vedľajšiu koľaj už na počiatku kampane. Teraz chcú poľskí autokrati urobiť to isté, pričom využívajú kremeľský ačohentizmus (typ argumentačného klamu, ktorý je založený na odvedení pozornosti, pozn. red.).
Právo a spravodlivosť (PiS) sa nesmie vyhýbať otázkam o tom, že niektorými svojimi politikami zatieňuje ruské naratívy a záujmy. Takto treba interpretovať aj hanebný zákon „Lex Tusk“, ktorý minulý piatok prijal a podpísal poľský prezident.
Viac než len demokratický ústup
Parlament kontrolovaný stranou PiS prijal 26. mája v Poľsku zákon, známy ako „Lex Tusk“, ktorým sa zriaďuje osobitná parlamentná komisia na vyšetrovanie a pozastavenie verejných slobôd občanov, ktorých podozrievajú, že „slúžia záujmom Moskvy“.
Konkrétne by sa dotyčným osobám odňali práva zastávať verejné funkcie bez riadneho súdneho procesu.
Po tom, ako poľský prezident podpíše nový zákon, vláda zavedie politicky kontrolovaný administratívny postup, ako vyradiť z volebného boja ľudí, ktorých obviňuje zo sprisahania s Ruskom. Konkrétne sa to týka lídra opozície Donalda Tuska, čo reflektuje aj prezývka, ktorú zákon dostal.
Paradoxom je, že podozrenie z ústupkov voči ruským záujmom v poslednom čase najviac padalo na politické kroky Varšavy. Teraz ich zatienil tento otvorene škandalózny zákon.
PiS a jej líder Jaroslaw Kaczyński sa možno týmto kúskom snažia odvrátiť nepríjemnú skutočnosť, že viaceré ich politické kroky boli prinajmenšom zosúladené, ak nie inšpirované Kremľom – nejde len o úpadok demokracie, ale o zámernú politickú inováciu s cieľom demokraciu podkopať.
Médiá, energia a demokratická bezpečnosť
Kremeľská príručka obsahuje politické iniciatívy vo viacerých malých, vypočítaných legislatívnych krokoch; tieto zdanlivo nesúvisiace zmeny nakoniec vedú k zásadným obratom v politickom smerovaní.
Ide o právne zmeny, ktoré sú len ďalšou formou hybridných operácií proti demokratickému zriadeniu pod zámienkou identifikácie nepriateľa. V Maďarsku malé legislatívne kroky proti tlači vytlačili nezávislé médiá.
V Poľsku štátna ropná spoločnosť PKN Orlen, ktorej generálny riaditeľ Daniel Objtek je blízkym spojencom Kaczyńského, odkúpila 20 z 24 regionálnych novín a má široké mediálne portfólio v celom regióne.
Tá istá spoločnosť odovzdala sklady pohonných látok (kritickú infraštruktúru) majiteľom zo Saudskej Arábie, pričom nemala žiadne záruky, že tieto aktíva nebudú odovzdané Rusku alebo iným potenciálne škodlivým štátom.
Má to osobitný význam, pretože vláda teraz pripravuje nový zákon, ktorý by mohol odovzdať plné vlastníctvo takýchto energetických zásob zahraničným subjektom. Mark Brzeziński, veľvyslanec USA v Poľsku, poslal vláde list, v ktorom upozornil na úskalia takéhoto kroku. List zverejnila Gazeta Wyborcza v deň prijatia „Lex Tusk“.
Nie je žiadnym tajomstvom, že kontrola nad energetickými aktívami a vyšetrovanie ruského zasahovania sú kriticky dôležité pre demokratickú bezpečnosť vo všetkých krajinách NATO a EÚ. V Poľsku prišiel s myšlienkou sledovať ruské zasahovanie do volieb samotný Donald Tusk.
Na jeseň 2022 Tusk navrhol, aby špeciálny parlamentný tím vyšetril vplyv Moskvy na poľský trh s fosílnymi palivami. Vplyv ruských služieb na energetickú politiku PiS môže objasniť len vyšetrovacia komisia, povedal.
Iba mesiac predtým Kaczyński naznačil, že oficiálne diplomatické kontakty sú konšpiráciou proti Poľsku: „Občianska platforma [Tuskova strana] sa uklonila Rusku.“ Hlavným posolstvom bolo, že „Donald Tusk chcel komunikovať s Ruskom“. Pre izolacionistických voličov PiS to malo vyznieť ako zrada.
Tusk vyjadril obavy z ruského zasahovania do minulých volieb a počas dvoch volebných období PiS. Obavy, že Kremeľ má záujem o zasahovanie do poľskej politiky, sú oprávnené a existujú na to aj viaceré politické dôkazy.
Napriek tomu, že americké spravodajské služby varovali pred blížiacou sa ruskou inváziou na Ukrajinu, dva mesiace pred jej uskutočnením podpísal premiér Morawiecki pakt na varšavskom summite s otvorene proruskými stranami, ako sú Slobodná strana Rakúska, Národné zhromaždenie Marine Le Penovej a Orbánov Fidesz.
Ničenie demokratického režimu
Aj v tomto kontexte je jasné, že líder strany PiS len využíva silné protiruské nálady, aby pod falošnou vlajkou zmanipuloval nadchádzajúce voľby.
Je to pomerne jednoduché v krajine, ktorú tak straší dlhý tieň Ruska, že už samotné podozrenie z toho, že sa niekto zhovára s predstaviteľmi Kremľa, podkopáva dôveryhodnosť verejnosti.
Ukazovanie prstom na oponentov s cieľom odvrátiť podozrenie je sovietsky štýl ačohentizmu.
V skutočnosti by sa poľská parlamentná komisia proti ruskému vplyvu legitimizovala prostredníctvom... podvratného naratívu Kremľa. Spomeňte si na hlavný slogan televízie Russia Today: „Pýtajte sa viac.“
To by PiS stačilo na to, aby Tuska odstránili, ale na úkor demokratickej bezpečnosti krajiny. Hlasy odovzdané pre opozičného lídra alebo lídrov by tak prepadli.
Nie je to výlučne poľský problém, ale vysoko nákazlivý zámerný postup ohrozujúci demokracie na celom svete.
Začiatkom minulého roka si Recep Tayyip Erdoğan uvedomil, že mu hrozí volebná porážka, a tak turecká vláda uväznila jeho hlavného súpera a, čo je dôležitejšie, vyradila ho z volebnej súťaže.
Hoci Erdoğan a Kaczyński používajú rôzne právne nástroje, ich vlády sledujú rovnaký cieľ. V skutočnosti ďalej manipulujú demokratický proces.
Dve kriticky dôležité krajiny NATO tak vytvárajú nákazlivú prax, ktorá by mala v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine znepokojovať všetkých spojencov. Vojna na Ukrajine oprávnene vyzdvihla Poľsko ako oporu západnej podpory Kyjevu. Teraz sa vláda PiS domnieva, že môže zakryť svoje predchádzajúce prijatie autokratickej politiky a protizápadné naratívy, ktoré odrážajú propagandu Kremľa.
V Poľsku sa v novembri uskutočnia parlamentné voľby a súčasná vláda vykazuje silné známky slabosti.
Napriek tomu, že poľská vláda bola pri moci posledných osem rokov, nedokázala ovládnuť sociálne médiá; dokázala si udržať svoju základňu 30 až 35 percent podpory, ale nedokázala rozšíriť svoj dosah na nerozhodnutých voličov.
Zatiaľ čo hlavná opozičná strana za nimi v prieskumoch zaostáva približne o desať percentuálnych bodov, Tusk dokázal prekonať viaceré iniciatívy svojich súperov.
Keď lídri dvoch kľúčových krajín NATO sľubujú najmä bezpečnosť a nikdy demokraciu, ostatní spojenci nesmú odvracať zrak.
Autokrati v Ankare a vo Varšave zámerne likvidujú demokratický proces v nádeji, že obranou motivovaná požiadavka bezpečnosti v strednej a východnej Európe bude dostatočnou zámienkou.
V danom kontexte je v stávke demokratická bezpečnosť.
V skutočnosti sa Poľsko posúva z pozície oporného bodu NATO a stáva sa ďalším problematickým členom – nedemokratickým štátom, ktorý urýchlene presadzuje militarizmus.
Článok v anglickom origináli vyšiel na stránke Visegrad Insight.
