Autorka je režisérka
Ak môžeme veriť tvrdeniu Alojza Hlinu, tak Igor Matovič sa chváli tým, že v živote prečítal iba jednu knihu.
Na jednej strane pripúšťam, že by sme sa už naozaj nemali zaoberať vecami, ktorými sa chváli Igor Matovič, na druhej strane sa musím priznať, že odkedy ma postretla táto informácia, neviem ju dostať z hlavy.
Je totiž nadmieru znepokojivé, že v našej krajine je hovoriť o tom, že nečítame, nielen spoločensky prípustné, ale ešte to aj konkrétnym jedincom môže priniesť kreslo vo vláde. A premýšľam, čo to bez ohľadu na konkrétneho jedinca s politickým šťastím znamená pre nás ako pre celú spoločnosť. To, že nečítanie je u verejne exponovaných ľudí prípustné a čo to znamená, keď si domyslíme dôsledky.
Keď sme už pri našich politikoch, chvíľku pri nich ešte zostaňme, nech sa k nim už nemusíme vracať. Som presvedčená, že keby čítali, napríklad aj zopár románov, ktoré napísali ľudia, ktorí nie sú celkom hetero alebo prešli tranzíciou, nezdvihli by ruku za zákon, ktorý neumožňuje zmenu rodného čísla.
Keby čítali knihy písané ženami a o ženách, o ich skutočnom prežívaní, nepretriasalo by sa zakazovanie interrupcií spôsobom, ktorý devalvuje spôsobilosť žien rozhodovať o sebe a svojom tele.
Jednoducho, keby nerozhodovali len na základe svojho názoru a presvedčenia, ale až po zvážení všetkých súvislostí, faktov a osobných príbehov ľudí, ktorých sa zákony priamo dotknú, nemuseli by sme sa čudovať, aké nezmysly sú poslanci schopní navrhnúť a dokonca schváliť.
Čo znamená nečítať
Na prijímačkách na filmovú fakultu sa radi uchádzačov pýtame, čo čítajú. Sú to mladí ľudia z rôznych kútov Slovenska aj zo zahraničia, ostrieľaní svetáci aj maturanti zo zapadnutých dediniek pánubohu za chrbtom. Odpovede bývajú prekvapivé.
