O podvodoch spojených s písaním záverečných prác na vysokých školách sa hovorí už hodnú chvíľu. Roky sa vie o odpisovaní a vykrádaní. Pravidelne sa prstom ukazovalo na politikov, ktorí nemali čas venovať sa štúdiu, lebo sa hrali na vojakov, robili úspešný biznis alebo sa im skrátka zadania na sociálnej práci zdali príliš komplikované.
Každá hanba však vždy trvala nanajvýš tri dni a s každým ďalším menom sa riedila až do pocitu, že „pomoc pri písaní“ je vlastne úplne normálna.
Dokonca vláda, ktorá si od občanov pýtala mandát na zmenu pomerov v spoločnosti, už vlastné škandály (a že ich bolo dosť) zotrela s tichým úškrnom: „Neotravujte s diplomovkami, tu sme pri boji s mafiou.“
Dnes má štát konečne v rukách zákon, ktorý jasne definuje akademický podvod a zároveň motiváciu preveriť firmy, ktoré si z podvodov so záverečnými prácami urobili parádny biznis. Toto všetko však prichádza zúfalo neskoro. Momentálne totiž bude bojovať s hydrou, ktorej po odťatí jednej hlavy narastú prinajmenšom dve ďalšie.
