Niet pochýb, že personálne akvizície KDH v podobe Františka Mikloška a Branislava Škripeka sa z liberálnejšej časti spektra okrem iného stretnú s kritickými až opovržlivými komentármi. Neprajníci to budú považovať za jasný dôkaz nenapraviteľnosti tento strany a jej trvale konfesijného, čiže neprijateľného charakteru.
To sa dá aj pripustiť, ale nijako sa to nevylučuje so schopnosťou porozumieť správaniu kresťanských demokratov. Všetci dobrí ľudia by chceli, aby sme mohli voliť aj normálne konzervatívne, nielen kresťanistické až fašizoidné spolky. Problém je, že keď tú ponuku dostanú, voliči ju odmietnu.
Kandidátku KDH pre predčasné voľby posilní František Mikloško Čítajte Ak si odmyslíme ekonomický program SaS, naposledy tu normálny konzervativizmus uspel s SDKÚ. Odvtedy nám ako väčšie či menšie fiasko núkali alebo núkajú Sieť, Za ľudí, Spolu či OKS. Alojz Hlina síce priviedol KDH do nového storočia (dvadsiateho), ale voliči ho za to primerane potrestali.
Škripek a Mikloško sú reakciou na tento trest.
