Hovory s parlamentnými stranami, na ktoré sa odhodlal premiér, sú márnením času (ktorého nemá veľa). Smer, Hlas, OĽaNO aj s nezaradenými zbehmi a pútnikmi tvoria dostatočnú väčšinu, aby dôvera úradníkom nebola vyslovená.
Sú dva dôvody, prečo muži a ženy od Ódora nedostanú dôveru.
Zloženie vlády je odrazom hodnôt a preferencií prezidentky, ktorej predstavy o slovenskej budúcnosti sú celkom inde, než majú menované strany. Ešte i vtedy, ak vláda nie je progresívna, čím sa dávnejšie strašilo ako hlavnou príčinou nevyslovenia dôvery.
Po druhé, vyslovením dôvery by sa strany pripravili o pevný bod, voči ktorému sa môžu a potrebujú vymedzovať v kampani.
Výlučne stranícku optiku Smer a spol. natoľko preferujú, že buď vedome ignorujú, alebo si nevšímajú dva predsa len dobré argumenty, prečo by sa dôvera vláde celkom hodila.
Po prvé, minister financií a jeho úradníci by nemuseli písať dva rozpočty. Teda jeden vyrovnaný a druhý takpovediac realistický, keďže ako novej vláde by jej náležali dva roky „amnestie“ zo sankcií, ktoré boli do zákona vložené ako výstraha úradujúcej politickej vláde za anarchistické riadenie verejných financií.
