Každý človek, ktorého znásilnili, zažil príšernú traumu, fyzickú aj psychickú bolesť, poníženie a zranenie. A mnohí ľudia, ktorým sa to stalo na Slovensku, prežívajú vinou orgánov a súdov to isté znova a znova.
V demokracii by, zjednodušene povedané, malo platiť, že štát je tu pre občanov. (V totalite je to naopak.)
Pri sexuálnych trestných činoch sa však dlhodobo pozeráme na to, že štát tu pre občanov jednoducho nie je.
Podmienečný trest za opakované znásilnenie dieťaťa je výsmech obeti aj spravodlivosti. Pritom sa oň potkýname ustavične, z tejto obľúbenej súdnej praxe už dokonca vyrazilo poistky aj generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.
Dá sa len hádať, prečo to tak je.
