Prestáva to byť vtipné. Štyri mesiace pred voľbami lietajú vo verejnom priestore konšpirácie aj obvinenia o manipulovaní volieb.
Ako prvá s nimi už pred dvoma mesiacmi vyrukovala proruská konšpirátorská úderka v tandeme Republika a Smer a podarilo sa im presadiť tézu o hrozbe zmanipulovaných volieb v celom dezinformačnom priestore.
Minulý víkend však prišiel paradoxne s informáciou o možnej manipulácii bývalý minister obrany Jaroslav Naď. „Štátny občan Slovenska bol v Rusku prebrať finančné zdroje v prospech politickej strany Smer na manipuláciu volieb,“ vyhlásil v relácii Na telo.
Vytvára sa veľmi nebezpečná situácia, ktorá zakladá možné spochybnenie výsledkov septembrových volieb z akejkoľvek strany. V Spojených štátoch či Brazílii niečo podobné vyústilo do ozbrojených útokov na demokratické inštitúcie a obete na životoch.
Skutočne hrozí manipulácia volieb, ako o nej hovorí Robert Fico a Milan Uhrík? A je možné a jednoduché ovplyvniť celý proces sčítania hlasov? A prečo by to niekto robil?
Skutočne bral neznámy slovenský občan peniaze od Ruska v prospech Smeru, aby ovplyvnili voľby na Slovensku, ako tvrdí bývalý minister obrany Jaroslav Naď?
A kto je silou, ktorá sa skutočne snaží ovplyvňovať voľby v cudzích krajinách? A prečo to Rusko robí? A kto je (pro)ruská piata kolóna na Slovensku bez ohľadu na to, či za to dostáva peniaze, alebo z vlastného presvedčenia? A prečo sa na jej čelo zaradil Fico?
Čítate politicko-spoločenský newsletter Kontext Jakuba Fila. Ak sa vám bude newsletter páčiť, budem veľmi rád, ak ho odporučíte svojim známym alebo sa oň podelíte na sociálnych sieťach. Môžete mi tiež napísať alebo klásť otázky na jakub.filo@sme.sk.
A na záver nájdete Zrnko nádeje.
Ak Kontext ešte stále neodoberáte a chcete ho každú sobotu ráno dostať do svojej e-mailovej schránky, prihlásiť na odber si ho môžete TU.
Zmanipulované voľby? Nie. Ovplyvnené voľby? Áno
Dostali sme sa tak ďaleko, že približne polovica opýtaných Slovákov si myslí, že voľby budú zmanipulované, respektíve považuje takúto informáciu za dôveryhodnú (AKO 41 percent, IPSOS, 53 percent).
Je to veľmi nebezpečné. Na spoločenskej dohode, že sme občas ochotní ísť k volebným urnám a ich výsledok potom na nejaký čas akceptujeme bez ohľadu na to, či vyhrali tí naši, alebo tí druhí, je postavená moderná demokracia. Práve akceptácia výsledku aj v prípade, že nekorešponduje s našimi presvedčeniami, odlišuje demokraciu od iných politických systémov, v ktorých sa každý snaží uzurpovať moc podľa potreby, a to aj silou, respektíve vládne nejaká skupina na úkor väčšiny.
Samotnou manipuláciou volieb ide o útok na podstatu demokracie. Ako by sme mohli očakávať, že niekto sa podriadi tomuto dočasnému výsledku, keď je presvedčený, že nie je legitímny? Prečo by mal nechať o sebe rozhodovať niekoho, s koho rozhodnutiami nesúhlasí, keď ten človek sa navyše mohol dostať k moci úskokom? A prečo by mal následne akceptovať iné pravidlá, zákony, spoločenské písané aj nepísané dohody, keď bolo porušené základné pravidlo?
Preto všetky demokracie okolo volebného procesu vytvárajú robustný zoznam pravidiel a kontrolných mechanizmov, aby zabezpečili, že volebný proces je transparentný a legitímny. Tie by sa mali postarať o to, že manipulácia s výsledkami volieb nehrozí.
Tieto mechanizmy som zhrnul už v jednom z predchádzajúcich vydaní Kontextu, ale tento týždeň sa k nim rozsiahlo vrátilo ministerstvo vnútra.
Aj falošná hrozba je problém
Reálnej manipulácii volieb je nevyhnutné sa brániť. Ak skutočne existuje a má reálneho páchateľa.
Vymyslené spochybňovanie transparentnosti a legitímnosti volieb v prípade, že skutočná hrozba neexistuje, je však rovnako veľký škandál, pretože sleduje rovnaký cieľ. Oslabiť dôveru pre kľúčový proces a vyvolať napätie v spoločnosti.
