Autorka je lekárka a spisovateľka
Cestou do práce cez životunebezpečný priechod pre chodcov stretnem obraz Borisa, ktorý pomáha. Namiesto dandy šálika má serióznu kravatu – asi (jediný) znak terajšej vážnej funkcie. A okrem toho, že je rodina, je už aj etalón normálnosti.
To vážne? Pýta sa dospievajúca dcéra – oni sú normálni?
Nová doba, nová norma, chcelo by sa zakričať spolu s Bolkom Polívkom. A cynicky odvetiť: zvykaj si, toto sú nové normy.
Mladšia dcéra sa ponosuje, aké je ťažké nájsť rovesníkov na „normálny“ rozhovor, rozumej – aspoň bez vulgarizmov – a cez prestávku v piatom ročníku nezahliadnuť, ako niekto pozerá na mobile porno.
Staršia zas rozpráva akýsi nový nepríjemný zážitok z cesty zo školy, ktorý by sa jej nestal, keby nebola dievča. Pýta si radu, čo robiť, keď sklonená hlava a nereagovanie nepomáha, čo robiť, keby ju niekto naozaj fyzicky napadol. Zakončí, že chce žiť v krajine, kde by toto nemusela riešiť.
