Fascinácia Vladimirom Putinom, na ktorého sa Západ nedokáže dívať ako na človeka z mäsa a kostí, by si zaslúžila aj akademické preskúmanie. Nevystačíme si totiž s vysvetlením, že budovaniu povesti mozgu, ktorý sa nám nemusí pozdávať, ale nemôžeme prehliadať skúsenosti a výkon, sa venuje celé odvetvie ruskej propagandy.

Lenže prinajmenšom jej najviditeľnejšia časť je určená ľahším kognitívnym váham a kolaborantom, vďaka čomu síce môže zahýbať verejnou mienkou, ale nemala by ovplyvňovať rozhodovacie mechanizmy na najvyšších poschodiach.
A predsa vidíme, ako sa ujal obraz nevyspytateľného hráča bez pudu sebazáchovy. Veď za trochu normálnych okolností by predsa Západ poslal na Ukrajinu konvenčné zbrane, ktorými by Kyjev dávno oslobodil všetky okupované územia, ale nie, bojíme sa mýtickej „eskalácie“.