Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Spoofing, phishing, identity theft... To sú nové strašidlá, ktoré sa už nepohybujú po strašidelných zámkoch. Zoberme si trebárs to posledné menované, ktoré po slovensky voláme krádež identity. Spravidla naň natrafíme na internete.
No nemusí to tak byť vždy. Nedávno som navštívil Štúdio L+S, aby som si pozrel premiéru nového naštudovania inscenácie Deň radosti Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Spolu s ich hrou Náš priateľ René považujem Deň radosti za to najlepšie z divadelného umenia.
Ich staršie predstavenia ako Soirée či Radostná správa som nemal možnosť vidieť naživo, lebo boli zakázané ešte pred mojím narodením. Poznám ich z archívnych televíznych záznamov, platní a cédečiek. A tie, ktoré nevyšli ani na zvukových nosičoch, poznám zasa z kníh.
Keď som teda v programe Štúdia L+S natrafil na Deň radosti autorov Milana Lasicu a Júliusa Satinského s hudbou Jara Filipa v novom obsadení, veľmi som sa potešil, že moju obľúbenú inscenáciu po mnohých a mnohých rokoch uvidím naživo. Bol som zvedavý, ako bude Deň radosti vyzerať v podaní Svätopluka Malachovského, Michala Kubovčíka a Jozefa Adamčíka, hercov mojej generácie.
