Únos Michala Kováča mladšieho je priam dejepis. Dnes už aj plnoletí mladí ľudia si nemôžu pamätať – lebo to nezažili – otrasný koniec leta 1995.
Hlavný obrázok a odkaz tej udalosti nie je len ten, že niekto niekoho uniesol, aby sa pomstil otcovi uneseného. Primárne dôležité bolo, že predstaviteľ vládnej moci si vybavoval účty s prezidentom za nieže pomoci, ale plného využitia a participácie tajnej služby.
Čiže kráľovský prúser celého štátu.

Aj vtedy a aj v rámci pokusov priviesť túto vec do rúk spravodlivosti sa hralo o demokraciu.
Pri dnešných psích kusoch v justícii si možno pripomenúť, že nebezpečenstvo toho, že si niekto s pomocou orgánov zabezpečí beztrestnosť, nehrozí po prvýkrát, ale stále. Preto je nesmierne dôležité, aby sa obžaloba na vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu nielen dostala pred súd, ale aj začala riadne pojednávať.