Málokde inde ako na tomto mieste nájdete človeka, ktorý by bol k vláde Ľudovíta Ódora prajnejší. To bude zrejme dôvod, prečo na rozdiel od predsedu vlády naďalej vymýšľame scenáre, ako by jej mohla byť v parlamente vyslovená dôvera. Pravda, nemá to len altruistické, ale aj rýdzo egoistické pohnútky.
Nielenže pôsobenie odvolanej vlády bez dôvery je neželaná ústavná improvizácia s potenciálom paralyzovať krajinu a je osožné, keď môže v plnej miere vykonávať svoje kompetencie, napríklad pri predkladaní rozpočtu. Okrem toho ešte hráme aj o udržiavanie a obnovu duševného zdravia spoločnosti.

Už sa nám totiž v debate začal šíriť taký nešvár, že dobrí ľudia sa tešia z vlády, ktorá sa neopiera o parlamentnú väčšinu, a vnímajú ako cnosť, že sa nekontaminuje závislosťou od volených zástupcov. Ešte úradnícky parlament a rozkvitne blaho, vravia niektorí. Veru, čo by sa už len mohlo pokaziť?