Keď sa fašisti a fašistky, ich deriváty a klony dopustia dobrého skutku, je to taká výnimočná udalosť, že by sa nemala obísť bez povšimnutia. A to dokonca platí aj vtedy, keď to predmetná osoba vykoná nevedomky a odpudivým spôsobom, napokon, intelektuálna hĺbka a spoločenská prívetivosť nepatria medzi definičné prvky fašizmu.
(Hoci sa s nimi nevylučujú, ale o tom bárs inokedy.)
Bolo to takto: v jedno stredajšie dopoludnie počas rokovania parlamentu o programovom vyhlásení vlády Ľudovíta Ódora sa do diskusie prihlásil občan Milan Mazurek. Prekážala mu údajná zmienka, že spoločenské normy Slovákov diskriminujú menšiny.
Občan Mazurek takúto zmienku označil za „hlbokú urážku slovenského národa“ a sebe, vláde a plénu položil rečnícku otázku, akým spôsobom a akú menšinu slovenský národ diskriminuje. Keďže nikto z vlády sa neunúval odpovedať mu, zhostil sa tejto úlohy Mazurekov kolega z kandidátky ĽSNS, občan Rastislav Schlosár.
A plasticky ukázal, ako takáto diskriminácia vyzerá na najvyšších poschodiach.
