Autor je teológ a pedagóg, expert Progresívneho Slovenska na vzdelávanie
Prieskumy verejnej mienky sa robia, aby sme z nich v čase odčítali trendy spoločenských pohybov. V priebehu rokov sa dajú trendy opísať, ak sú otázky aj spôsob získavania odpovedí identické. Z výsledkov tých najnovších vyplýva, že naša spoločnosť má silne zakorenené sklony nehľadať nové riešenia.
Najviac bije do očí návrat k Ficovi. Líder strany Smer-SD by nemal mať po všetkých známych a publikovaných zisteniach z jeho pôsobenia vo verejnom priestore ambíciu riadiť túto krajinu. Ak by ju predsa len mal, vedela by ju emocionálne, sociálne a intelektuálne zrelá osobnosť identifikovať ako neprimeranú.
Po všetkých zisteniach orgánov činných v trestnom konaní sa Kočnerov sused z neobyčajnej bytovky s názvom Bonaparte a jeho strana Smer drží na čele prieskumov volebných preferencií. Pravdepodobní voliči Ficovej strany nechápu, čo znamená bývať v bytovke právoplatne odsúdeného Bašternáka či mať za suseda v mramorovom bunkri Mariana Kočnera. Veď podľa dostupných údajov aj viac ako polovica obyvateľov Slovenska býva v bytovkách a nevyberá si susedov.
Naši slovenskí „Ťapákovci“ v „Kocúrkove“ uprednostňujú takzvané tak trochu konzervatívne a napravo od stredu riešenia všetkého. Alebo skôr „naše“ vychodené cesty kultúrnych, rasových, náboženských a národnostných predsudkov.
Aj iné zdroje skúmajúce postoje obyvateľov Slovenska opakovane ukazujú, že sa bojíme cudzincov, islamu, homosexuálne orientovaných mužov a žien, autoritárske spôsoby sú nám bližšie ako liberálne hľadanie cesty k osobnej zodpovednosti.
Nové výzvy vrátane vojny, ktorým sme doteraz ako spoločnosť neboli vystavení, sú preto o to náročnejšie. Neboli sme konfrontovaní s témou migrantov, mladých fašistov ani s tým, či sa lesby a gejovia majú domáhať svojej dôstojnosti. Údajne je to ohrozenie našich hodnôt, tradícií a viery.
Tento fakt je dôležitý aj preto, aby sme k nemu zaujali postoj nielen pri opisovaní súčasného stavu, ale aj ako výzvu dopracovať sa k postoju, ktorý zodpovedá univerzálnejším kritériám vzájomnej zodpovednosti, či ako sa o tom vzletne hovorí v teologickom alebo náboženskom zmysle, k vzájomnej láske a porozumeniu. Sociológovia hovoria o súdržnosti spoločnosti, meria sa index šťastia či dôvery, sklony veriť neovereným informáciám.
Čo iné vyjadruje kresťanskú lásku – volajme ju biblicky agapé – v každodennom živote merateľnejšie ako otvorenosť, solidarita a vzájomná podpora? Uzavretosť a kolektívny egoizmus nenávisti k iným národom, názorom, konfesii či sexuálnej orientácii sú ich otvoreným popretím.
V ideálnom svete je štandardom spolupráca
Modernú spoločnosť so snahou o toleranciu a spoluprácu všetkých nepovažujeme v ideálnom svete za ohrozenie tradičných hodnôt. Naopak. Je to pozvanie k spolupráci a spolužitiu pre všetkých nad rámec toho, čo sme poznali doteraz.
Oficiálnym cirkevným ústrediam dochádza dych. Ale nie všetkým. V Nemecku sa aj katolíci rozhodli od roku 2026 požehnávať spolužitie párov rovnakého pohlavia cirkevným obradom. Samozrejme, pri obrade uzatvárania manželstva.
Sloboda je teda tu. Svet sa bude diskusii synodálnej cesty v Nemecku prizerať. Aj pápež František bude musieť po mediálnych anekdotách povedať vážne slovo.
Nemeckí katolíci postavili svetovú cirkev pred vážne rozhodnutie. Nadšenie alebo skôr pocit úľavy a nádeje sa šíri medzi neheterosexuálnymi veriacimi v Nemecku aj po celom svete. V rozhodnutí nemeckých katolíckych biskupov vidia prorocký krok.
Biskupi sa v dialógu s katolíckou verejnosťou rozhodli prijať realitu vedeckého poznania a jeho spoločenských presahov. Nebránia sa už genetike, medicíne, psychológii ani sociológii. Stoja takpovediac pred kopernikovským obratom v mikrokozme stvoreného sveta. O jeho Stvoriteľovi, mimochodom, tiež zatiaľ presne nevieme, či je to muž, alebo žena.
