Autorka je režisérka
Presne 18. júna 1815 sa vyčerpaná Európa dočkala na poliach za valónskou obcou Waterloo definitívneho Napoleonovho konca. Panovník, ktorý výdatne pohnojil svet mŕtvolami z radov vlastnej i cudzích armád, narazil na dno svojich síl. Nebolo jedinca, ktorému by sa neuľavilo, keď štyridsaťpäťročného cisára posadili na loď a poslali na miniatúrny ostrov omývaný azúrovými vlnami. Modlili sa, aby ho viac neuvideli živého, a treba povedať, že modlitby boli vyslyšané.
Na deň presne o dvesto rokov po Waterloo uverejnil pápež František svoju druhú encykliku Laudato si – Buď pochválený, s podtitulom O starostlivosti o náš spoločný domov.
Prekvapivo príjemne aj pre nereligiózny typ čitateľa je takmer celý spis venovaný problematike životného prostredia. Pápež František síce cituje menovca z Assisi a niekoľkých svojich predchodcov v rímskej kúrii, ale napríklad aj pravoslávneho konštantínopolského arcibiskupa Bartolomeja, ktorého pre systematicky postulovanú podporu environmentálnym témam prezývajú zelený patriarcha: „Či už ľudia ničia biologickú diverzitu v Božom stvorení, či už narúšajú integritu zeme a prispievajú ku klimatickým zmenám, oberajú zem o jej pralesy, alebo ničia mokrade, znečisťujú vodu, pôdu, vzduch, toto všetko sú hriechy.“
