Autor je prekladateľ a publicista
Opäť sa žiada písať o prízemnejších veciach, napríklad o tom, že Boris Kollár ide na radosť Antona Hrnka stavať nejaké súsošie Cyrila, Metoda a ešte nejakého tretieho, ktoré prinajlepšom pripomína dobre vyúdené klobásy.
Žiada sa písať aj o tom, že Tibor Gašpar oznámil vstup do politiky a rovno sa aj prirovnal k Havlovi. Žiada sa písať o tom, ako sa fašisti sťažovali, že premiér je Maďar, alebo o tom, že najnovšie máme v ústave zakotvené právo platiť hotovosťou, ale zároveň aj právo prevádzok hotovosť odmietnuť.
Opäť sa žiada písať o tej príšernej parlamentnej každodennosti, lebo práve na nej najlepšie vidieť, čo za intelektuálne esá sme si tam navolili, lenže je možné, že Zuzana Čaputová sa nebude uchádzať o druhé funkčné obdobie.
Zaslúžili sme si ju vôbec?
Najprv sa to pokladalo za samozrejmosť, potom sa hovorilo, že sa nevie, no a napokon z jej okolia prišla správa, že prezidentka je vraj už rozhodnutá a kandidovať nebude. Predpoklad je, že toho má, takpovediac, dosť.
Hneď sa ozvali hlasy, že je to katastrofa, že sme stratení, že sme si ju v prvom rade nikdy ani nezaslúžili. No a tu sa chce opýtať, či si už rovno aj tú šibenicu sami postavíme, aj slučku na krk dáme, potom si sami stolček podkopneme a cestou ešte poďakujeme za peknú popravu.
Skrátka, či sa to už trochu nepreháňa.
