Pri pohľade na slovenských prezidentov by nám mohlo celkom slušne pomôcť, keby sme si dožičili väčšiu historickú perspektívu.
Aké boli očakávania od Michala Kováča, prvého slovenského prezidenta a súčasne posledného, ktorý bol zvolený v parlamente? No nič extra, veď HZDS sa podarilo dostať na post hlavy štátu svojho človeka.
A rovno pripomeňme ešte jednu zvláštnosť: ak sa dnes zdá úplnou samozrejmosťou, že prezident či prezidentka je nadstranícka osoba, tak Michal Kováč vystúpil z HZDS len preto, lebo to bola jedna z požiadaviek SDĽ, ktorá dodala chýbajúce hlasy na jeho zvolenie.
Hodnotovo bližších prezidentov sme nemali, medzi Čaputovou a Kiskom sú však najmenej tri veľké rozdiely Čítajte Po očakávaniach, že Kováč bude podržtaška Vladimíra Mečiara, sa objavilo príjemné prekvapenie. Mečiar sa pustil demontovať demokraciu okamžite po parlamentných voľbách 1994. Z tých čias pochádzajú známe vety ako „Zvyknite si, je po voľbách“ a „Víťaz berie všetko“ (autorom druhej nie je Mečiar, ale Augustín Marián Húska).
Dnes nie je reč o ohrozenej demokracii ani zďaleka po prvý raz a Kováč sa Mečiarovi staval na odpor natoľko účinne, že ten po ňom šiel veľmi dôsledne – skoro ako Robert Fico po Andrejovi Kiskovi (mínus únos syna plus snaha zneužiť súdy proti Kiskovi). Snaha zatočiť s prezidentom je však evidentná.
