Autor je spisovateľ, venuje sa výskumu totalitných režimov
Deportácie obyvateľov Ukrajiny počas ruskej invázie odkryli prinajmenšom jedno vážne tušenie o Rusku. Ukázalo sa, že stará ruská tradícia premiestňovania ľudí, zdedená ešte z cárskych čias a modifikovaná komunistickým režimom, nijako nevymrela. Naopak, ako spiaci vírus diktatúry čakala na príležitosť.
Jej tieň významne obnažuje monštruóznosť súčasného presídľovania na Ukrajine – zrejme najväčšieho násilného presúvania občanov iného štátu do ruských internačných zariadení od skončenia druhej svetovej vojny.
Ruský pohľad na slobodu sa ani za vyše sedem desaťročí nezmenil. Rovnako je to aj s rešpektovaním práv občanov, cudzích i svojich.
Vstanú noví Leninovia!
Dnešná ruská postkomunistická moc, presiaknutá zmesou cárskych a komunistických imperiálnych nádejí, sa naoko zbavila marxistickej ideológie, prijala a zriadila aké-také demokratické inštitúcie. Netrvalo dlho a proces budovania demokracie v Rusku Putin uzavrel a bez okolkov otočil krajinu späť do minulosti.
Varovných znamení, že ruský návrat medzi civilizované demokratické krajiny bude problematický, prichádzalo z Moskvy dosť. Prvým signálom bola neochota rozlúčiť sa s leninizmom a jeho sovietskymi a ruskými protagonistami oficiálne a navždy.
Akosi sa neobjavila verejná otázka, či sa chce postsovietske Rusko ako moderný štát naozaj zbaviť dedičstva minulého režimu. Kritiky ruských intelektuálov a demokratov nenašli načúvajúce ucho v oficiálnej štátnej politike.
