Televízne stretnutie Majerský, Kollár a Šimečka mohlo oprávnene vzbudiť dojem, že kde sa dvaja bijú, nastupuje normálny politik s nenormálnou rodinou. A tak, ako zmieroval Sulíka s Matovičom, ide sa potrhať, aby vysvetlil politicky neskúsenému predsedovi progresívcov, ako sa robí kompromis a udržuje koalícia.
Boris Kollár to má aj na plagáte, že nerieši egá a sprostosti, ale pomáha, kade chodí a nemieni s tým prestať. Kto však nestratil pamäťové súbory z vlád Matoviča a Hegera, dobre vie, že Kollár ani vtedy nikoho nezmieroval.
Držal stranu Matovičovi a usilovne hľadal voličov. Čiže kedykoľvek niekto zaklopal na jeho dvere, či si práve vypočul nejakého predsedu alebo starostu, už aj utekal s trsom argumentov, od ktorých si sľuboval podporu, a to aj na úkor toho, čo si koalícia dala do PVV či do plánu obnovy.

Neprinieslo mu to veľa, ale pretĺkol sa. A keďže je skúsený vyjednávač, kadekoho uťahal, že je vlastne solídny stredový politik.
Podobne to uhral aj v debate s Majerským a so Šimečkom. Uložil sa medzi nich ako ten normálny, ktorý neblbne s kultúrno-etickými somarinami a ide mu o praktický výkon moci. Lebo veď inak príde Fico!