Autor je zástupcom šéfredaktora českého denníka Právo
Po septembrových voľbách bude zrejme najčastejším slovom kompromis. Ak hlasovanie dopadne plus-mínus podľa dnešných preferencií, povedie k zostaveniu novej vlády jediná cesta – kompromisy, niekedy aj krvavé. Kde je ich hranica pre demokratické strany a kedy bude lepšie zamieriť k ďalším predčasným voľbám?
(V Bulharsku sa podarilo zostaviť vládu s dôverou parlamentu po dvoch rokoch a pätoro predčasných voľbách...)
Ako všetko prehrať
Ako sa dá prehliadnuť možnosť na skvelý kompromis s ďalekosiahlymi dôsledkami, ukazuje jedno hlasovanie v USA – o základnom nepodmienenom príjme. V auguste 1969 prezident Richard Nixon predložil zákon o nepodmienenom príjme s komentárom, že ide o „najdôležitejší kus sociálnej legislatívy v dejinách nášho národa“.
Návrh podporilo 1200 významných ekonómov, priaznivo ho prijali médiá, cirkvi, odbory aj bohatí republikáni, vítalo ho takmer 80 percent Američanov. V Snemovni reprezentantov získal Nixonov návrh drvivú väčšinu hlasov – 243 proti 155.
Všeobecne sa čakalo, že hladko prejde aj Senátom. Tam predsa len trochu šomrali Nixonovi republikáni, ale – hlavnými odporcami boli demokrati! Návrh im pripadal nedostatočný, chceli, aby bola dávka nepodmieneného základného príjmu vyššia (aj tak ide o veľmi nákladný systém). A odmietli ustúpiť.
Mesiace rokovaní medzi Senátom a Bielym domom neviedli k dohode a zákon nakoniec neprijali. O rok to skúsil Nixon znova – a dopadol rovnako.
Demokrati – strana rozhodne sociálnejšia ako republikáni a ich prezident – tak dlho trvali na svojom maxime, až nedosiahli nič. Presnejšie, pre ich neústupnosť a úzkoprsý prístup chudobní Američania nezískali nič.
Keby zákon prešiel, mal by zásadný vplyv na americkú spoločnosť a tiež na zavádzanie tohto nástroja sociálnej politiky v ďalších krajinách. Taký kompromis by bol býval zmenil svet.
Problém Pellegrini
Najneskôr večer 30. septembra, keď oznámia výsledky volieb, si budú musieť demokrati zodpovedať otázku, či pôjdu do vlády s Hlasom Petra Pellegriniho. Najväčšiu dilemu bude riešiť Progresívne Slovensko a KDH, teda demokratické strany, ktoré sa neznemožnili vo vládach Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
