Ktožehovie, či by sa občania a občianky niekedy vôbec naučili dokonca aj číslicu patriacu k nejakému paragrafu, keby nebolo psích kusov generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
Pomocou paragrafu 363 Žilinka zasahoval do verejne exponovaných káuz zväčša veľkých rýb, ktoré následne len zamávali chvostom a zmizli v mori, pričom ich vyšetrovanie sa v lepšom prípade vrátilo na začiatok a v horšom nevieme.
Paragraf 363 nie je v rozpore s ústavou, Ústavný súd nevyhovel návrhu skupiny poslancov a prezidentky Čítajte Neraz sa tak stalo tesne pred podaním obžaloby na súd, čo je bod, po ktorom už tri-šesť-trojkou generál nezruší už ani bod na domovej schôdzi, a tak dochádzalo aj k anomáliám. Takou boli napríklad časové preteky Generálnej prokuratúry so špeciálnou, ktorá si šla nohy zlámať, aby podala obžalobu skôr, ako príde Limonádový Joe a s ním zákon, konkrétne Trestný poriadok a údajné porušenie zákona v prípravnom konaní.
Ešte však ľudstvo nezabudlo, že Žilinka sa bežne podujímal hodnotiť dôkazy, čo je však skutočne úloha súdu. A tak ono „porušenie zákona“ pramenilo napríklad aj v Žilinkovom hodnotení dôveryhodnosti svedka, ktorý raz uviedol jednu farbu obálky s „kešom“ a po čase obálku opísal inak.
