Autor je komentátor portálu noviny.sk
Keď niečo existuje krátko ako Slovenská republika a nefunguje to práve ideálne, ba ani optimálne, ako napríklad Slovenská republika, chlácholíme sa, že to iba prechádza detskými chorobami. Ako keby sa na detské choroby nedalo zomrieť. A či sú to vôbec ovčie kiahne alebo pravé?
Pravé kiahne sme vyhubili už v roku 1979, na rozdiel od fašizmu. A Slovensko, predčasne narodené nechcené dieťa, ktorého otcom bol tupý nacionalizmus, matkou zakomplexovaná malosť a pôrodnou babicou Vladimír Mečiar, nemá žiadnu imunitu. Tú totiž vytvárajú silné, odolné demokratické inštitúcie, ktoré sme nevybudovali, a dôvera vo vlastný štát, ktorú sme nikdy nenadobudli.
Ako by sme mohli, keď štát napospol vnímame ako nepriateľskú entitu? My sme tu sami sebe nepriateľmi. Štát sme totiž my, občania Slovenskej republiky.
Koreň problému je dobre viditeľný v samotnom jazyku. Nemáme správu Slovenskej republiky, ale vládu. Výraz, ktorým označujeme ľudí dočasne poverených spravovaním vecí verejných, odkazuje skôr na výkon feudálnej moci.
