Autor je zakladajúcim členom Slovenského ochranárskeho snemu, pôsobí v Ústave manažmentu STU
Nielen v lete si často spomeniem na knižku Václava Havla Letní přemítání. Sníva v nej o tom, ako by mohla vyzerať naša krajina o pár desaťročí, ale tiež jasnozrivo charakterizuje československú realitu v lete 1991.
„Doba sa zmenila, nebo sa zatiahlo mrakmi, jasnosť a celospoločenská zhoda vymizli a našu krajinu čakajú nemalé skúšky. Nastal čas tvrdej každodennej práce, obnažených rozporov a obnaženej rozdielnosti záujmov, čas vytriezvenia, čas, keď musia všetci – a politici predovšetkým – dať znovu a jasne najavo, o čo im ide.“
Nepripomína vám to niečo? Áno, našu krajinu čakajú nemalé skúšky a pred demokratickými politikmi je čas tvrdej každodennej práce. Toľko k súčasnosti. Ale čo budúcnosť?
O tú nám ide predovšetkým. Alebo nie? Aj keď na druhej strane, o našej budúcnosti nemálo napovie súčasnosť – od vývoja vojny na Ukrajine cez parlamentné voľby o tri mesiace až po to, aké postoje zaujmeme ku krízam, ktorým čelíme bez toho, aby sme na ne boli pripravení.
V poslednom čase akoby sa „roztrhlo vrece“ s rôznymi prognózami, víziami a pod. Asi najväčšiu relevanciu má projekt s názvom Vízia a stratégia SR do roku 2050, ktorej gestorom je ministerstvo investícií. Jej osobitný význam nesúvisí len s tým, že vyplýva z uznesenia vlády, ale aj s tým, že chce byť nadrezortná a jej zostavovatelia sa zaujímajú o názory širokého spektra expertov, pričom akademickú pôdu pre túto diskusiu poskytla STU.
