Autor je sociológ a pracuje v Sociologickom ústave SAV, v.v.i.
Slovensko v medzinárodných výskumoch opakovane vychádza ako najkonšpiratívnejšia krajina strednej Európy. Takéto výsledky priniesol nielen minuloročný výskum Globsecu, ktorý sledoval deväť postkomunistických krajín (a Slovensko spomedzi nich skončilo najhoršie), ale napríklad aj výskum, ktorý porovnával konšpiračný index vo viacerých štátoch sveta (a tu Slovensko dokonca vyšlo ako celosvetový rekordér v akceptovaní konšpiračných teórií).
Nekvalitné školstvo a ruskí agenti
Aké sú bežné vysvetlenia tohto faktu? Veľmi často sa píše o nekvalitnom školstve, ktoré neučí kritickému mysleniu. Keby však súčasné upadajúce školstvo malo byť hlavnou príčinou, tak by vo výskumoch nevychádzalo, že najviac veria konšpiráciám ľudia strednej generácie, ktorí školu absolvovali už pred niekoľkými desaťročiami.
Často sa tiež poukazuje na vplyv hybridných operácií Ruska. Nepochybujem o tom, že sa Rusko aj takýmto spôsobom snaží destabilizovať demokraciu na Slovensku, ale takéto operácie istotne uskutočňuje i v iných krajinách, kde sa verejná mienka ani zďaleka tak neprikláňa ku konšpiráciám.
Dôvera a konšpirácie
Často opakovaným a banálnym zistením je skutočnosť, že konšpirácie súvisia najmä s nízkou mierou dôvery k politickým inštitúciám. Nízka miera dôvery (a pravdepodobne i konšpirácií) sa dá vysvetliť dvoma spôsobmi.
Prvé vysvetlenie hovorí o dôležitosti kultúry a hodnôt v danej spoločnosti. Inými slovami, dôverovať inštitúciám alebo veriť konšpiračným teóriám sa učíme už od detstva, najdôležitejší je pre nás postoj našich blízkych a od nich preberáme naše postoje či už k dôvere, alebo ku konšpiráciám.
Na rozdiel od kultúrnej teórie druhý prístup zdôrazňuje podmienenosť dôvery skúsenosťami. Inštitúciám nedôverujeme preto, lebo nás reálne sklamali, nie v dôsledku výchovy a socializácie do našej kultúry. V prípade konšpirácií ide zasa o skúsenosť s potvrdením pravdivosti niektorých z nich.
Volič o ničom nevie, volič vie...
Priemerný slovenský respondent asi počul o kauze Gorila. Jedným z najpamätnejších výrokov z tejto kauzy je konštatovanie šéfa Penty Jaroslava Haščáka (ktorý svoje poznatky vysvetľuje vtedajšiemu ministrovi hospodárstva Jirkovi Malchárkovi), že demokracia je „nahovno systém“, pretože: „Volič o ničom nič nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch.“
