Na tresty za marihuanu sa raz budeme pozerať ako na upaľovanie čarodejníc. Nepochopiteľné, nezmyselné a kruté.
Každý, kto sa v končiacom volebnom období nepostavil proti ničeniu ľudských osudov marihuanovou legislatívou, má na svedomí celé rodiny. Pritom rodín majú ustavične plné ústa, ale v podaní týchto intelektuálnych kapacít je to len prázdne slovo.
Čo ich svedomie hovorí na to, že drakonicky trestáme niečo, čo sa v kusisku Európy a sveta vôbec netrestá? Naozaj je také množstvo krajín úplne mimo a len my vieme najlepšie, čo treba robiť?

Chorý slovenský systém zatvára na dlhé roky do väzenia ľudí, ktorí sa previnili pestovaním zanedbateľného počtu rastlín a okrem dobrého pocitu, že pomôžu ťažko chorým príbuzným, keď z marihuany pripravia liek, zo svojej žatvy iný benefit nemali. Potom pár z nich dostane prezidentskú milosť a ešte sme dojatí.
Je fajn, že sa skončí utrpenie dvoch (pre autorku absolútne bezúhonných) ľudí, ale to je úplný výpočet pozitívnych pocitov.