Možno si spomeniete na to, ako pred niekoľkými týždňami prenikli z Ukrajiny do Ruska ruskí protiputinovskí dobrovoľníci. Na ich potlačenie boli vyslané jednotky ruskej armády a obyvatelia sa onedlho začali sťažovať, že tieto jednotky namiesto boja proti povstalcom rabujú a terorizujú ľudí žijúcich v oblasti.
Rusi, ktorí mali bojovať proti Rusom, teda nakoniec terorizovali Rusov, ktorých mali chrániť.
Otázka je, prečo to tak často dopadne práve takto a teror po vyčerpaní všetkých možností napokon zasiahne posledný možný cieľ: vlastných obyvateľov. Druhá otázka je, čo je to vlastne za krajinu.
Odpoveď je, že Rusko.
Čo by sa asi tak mohlo pokaziť?
Slovami klasika, "toho večera byl Jevgenij Prigožin poněkud neklidný".
Vlastne bol Jevgenij Prigožin "poněkud neklidný" už niekoľko týždňov, počas ktorých nahrával videá, občas s mŕtvolami vlastných vojakov. Hovoril v nich, že všetko ide tak, ako to v Rusku ide vždy, čiže zle, že všetky údajné dôvody na útok voči Ukrajine boli vymyslené, a že jeho vojaci umierajú masovo a najmä zbytočne.
A potom – pozor, zvrat – Jevgenij Prigožin na čele tej svojej armády vyrazil na Moskvu. Aj keď na čele tej armády ani nebol. A napriek tomu, že na čele tej armády nebol, tak tá armáda obsadzovala všetko, čo sa jej zachcelo. Zdalo sa, že sa schyľuje k boju.
Predstavte si, že ste ruská armáda. Naverbujete do svojich radov zločincov a vrahov a kadejakých dorastencov, väčšinou z etnických menšín, lebo oni môžu zomierať. Nedáte im prakticky žiadny výcvik. Čo by sa asi tak mohlo pokaziť?
Predstavte si, že aj Prigožin má vo svojich radoch zločincov a vrahov, len naozaj veľmi dobre vycvičených. A potom tých žoldnierov fakt naštvete. Čo by sa asi tak mohlo pokaziť?
