Milé čitateľky, milí čitatelia,
Slovensko je prerastené dezinformáciami. Zodpovedné médiá denne vytrhávajú burinu, ktorá je viditeľná, lebo vyrástla pri plotoch alebo na námestiach. Ale väčšina zamoreného územia je neviditeľná. Keď niekto komentuje žalostnú náklonnosť národa veriť bludom, odvoláva sa na naše školstvo. Vraj, všetko by sa malo začať a končiť na školách.
Bezpochybne. Ak v tomto poslaní zlyhajú, tak generácie budú uväznené v niekde medzi pravdou a klamstvom v statusoch sociálnych sietí. Lenže školy by často mali začať u svojich učiteľoch.
Pred pár rokmi verejnosť rozrušil prieskum, podľa ktorého vyše polovica z 523 učiteľov druhého stupňa odporučilo svojim žiakom konšpiračný časopis. Mnohí si predstavili, že ľudia, pre ktorých bludy povýšené na úroveň histórie majú prístup k deťom v najcitlivejšom veku ich života. Formujú ich svetonázor a hodnoty.
Je ťažko predstaviteľné, že pri vstupnom pohovore by sa riaditeľka alebo riaditeľ školy pýtali, či uchádzač verí, že uprostred zeme jaštery kujú plány na zničenie východoeurópskej identity pod dozorom Georga Sorosa. Ale možno by mali.
Dnes deti v škole nevychovávajú len výnimoční ľudia s vášňou pre pravdy klasikov, prírodné zákony, filozofické smery alebo univerzálne morálne imperatívy. Mnohé školy berú každého, kto má formálne vyhovujúce vzdelanie a nemá dokázateľnú kriminálnu minulosť. Naopak, aj tí najoddanejší svojmu povolaniu majú viacero úväzkov, aby dôstojne uživili svoju rodinu.
V extrémnejších prípadoch píšu napríklad seminárne práce alebo diplomovky pre tých, ktorí si zdanie vzdelania kupujú. Toto však nie je jediný problém univerzít.
Prípad Univerzity Mateja Bela, ktorá sa nemôže rozlúčiť s chemikom, ktorý šíri proruské názory napríklad aj v programe extrémistu Daniela Bombica ukazuje, že ani tieto inštitúcie sa nedokážu porátať s konšpiráciami. Vraj učiteľ ich zatiaľ nešíri na škole. Šíri ich však verejne na blogoch. Vo svojom ďalšom úväzku pracuje ako propagandista Ľuboša Blahu a šíri jeho statusy z telegramu na facebooku, kde je smerácky extrémista zakázaný.
Potom ako denník SME uverejnil jeho príbeh, Blaha sa ho zastal, a hovoril o fašizme a cenzúre, o slobode drukovať vyvražďovaniu susedného národa.
Názorová rôznorodosť je dôležitá, ale v akademickom prostredí by mali byť nároky na schopnosť rozoznávať fakty od konšpirácií na úplne inej úrovni, než na diskusiách pod Blahovými statusmi. Ako potom taký človek dokáže hodnotiť prácu študentov, umiestňovať výsledky vedy do spoločenského kontextu?
Aj Marian Kotleba učil deti, dokonca aj v časoch, keď v uniformách Hlinkovej gardy hajloval pri hrobe Tisa. Je ťažko uveriteľné, že len inštruoval študentov, ako zapínať a vypínať počítače. Ak školy majú byť matkami vzdelania a našej schopnosti byt architektmi svojej budúcnosti, tak by mali mať vyššie nároky na učiteľov.
Čítajte: Univerzita si nevie poradiť s učiteľom, ktorý šíri proruské názory a školí ruských doktorandov
Cisárov kuchár
Minulý týždeň sa svet snažil pochopiť príbeh bývalého kuchára, ktorý obsluhoval kedysi Vladimira Putina. Svojou letnou vzburou odhalil oveľa viac o stave ruskej armády a moci Putina, než západné krajiny dúfali. Putinova moc je nahlodaná. Je teatrálna, aj keď stále vražedná a nebezpečná, ale nie je neotrasiteľná. Ak sa chcete spätne zorientovať, čo sa vlastne udialo, pomôžu vám otázky a odpovede, ktoré pripravili moji kolegovia Michaela Terenzani a Lukáš Onderčanin.
Čítajte: Zbaví sa Putin Prigožina a ako dokázali wagnerovci prísť až k Moskve?
Prečo potreboval Putin armádu zločincov?
Publicistka Petra Procházková nám už roky vysvetľuje nuansy krajiny, v ktorej je možné všetko. Tentokrát nehľadá odpovede na otázku, prečo sa Jevgenij Prigožin vzbúril, lebo podľa nej, odpoveď je jasná: „Ruský prezident Vladimir Putin si skrátka nechal prerásť kriminálnika, biznismena, majiteľa súkromnej armády hrdlorezov a obchodníka so smrťou cez hlavu.“
Čo je však zaujímavejšie, že prečo jadrová veľmoc s jednou z najväčších armád sveta potrebovala takúto bandu bez opory v zákonoch. Ak vás to zaujíma, prečítajte si Petrin text.
Čítajte: Prečo Putin potreboval wagnerovcov
Kollárove kauzy nie sú zo včera
Mnohí sú pobúrení a žiadajú odstúpenie Borisa Kollára, lebo zbil matku svojich detí. Áno, v slušnej krajine by Kollár odstúpil bez emotívneho divadla na tlačovke, že by to vlastne urobil znova. Lenže predovšetkým, Kollár sa nikdy nemal stať šéfom parlamentu. Môj kolega Matúš Burčík pripomína minimálne dvanásť dôvodov, prečo sa to nemalo stať.
Čítajte: Nefackám ženy z plezíru. Dvanásť káuz Borisa Kollára
Naskakuje vášmu kolegovi noha?
Asi ste si už všimli cestujúceho v električke, ktorému v jednom kuse naskakuje noha. Pridrží ju rukami, ale nepomáha to. Môže to byť syndróm nepokojných nôh. Kolegyňa Denisa Koleničová sa porozprávala s neurológom Michalom Minárom o tom, ako sa takáto choroba alebo iný druh trasu lieči.
„Ak to nezažijete, neviete sa poriadne vcítiť do pacienta, ktorý trpí týmto syndrómom. A to sú ešte tí šťastnejší, ktorí to vedia opísať. Potom sú pacienti, ktorí prídu a povedia, že im buble v žilách na nohách, cítia, ako keby im niekto vŕtal do kostí, alebo že sa im uzlia palce na nohách,“ opisuje Minár, čo sú to vlastne nepokojné nohy a prečo je dôležité také stavy liečiť.
Čítajte: Nespavosť má každý a všetci chcú tabletky. No oblbovákmi sa zlý spánok nevyrieši
Ďalšie články, ktoré vás zaujali:
- Zahraj svet, v ktorom je choré byť hetero. Aj hercov pri tom chytá zúrivosť
- Pod Tatrami kreslia novú štvrť. Vidieť v nej ľudí blízkych oligarchom
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
