Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Keď sa hovorí o ženách v politike, často používame zarmútený tón. Dve najúspešnejšie – prezidentka Čaputová a premiérka Radičová – nevydržali brutálnu povahu verejného života a vzdali to. Odolnejšie političky, ktoré nič nezastaví a nikdy sa nevypnú, prinášajú skôr pocit frustrácie.
Romana Tabák možno predstavuje dobrý zdroj zábavy pre Zomri, ale v hĺbke duše sa každý Slovák musí hanbiť, že ju súhra okolností vpustila do parlamentu. Naopak, Anna Záborská je seriózna profesionálna politička, ale neochota odísť na dôchodok ju prinútila stať sa – v mene prežitia – potratmi posadnutou harpyou.
Preto mi dovoľte predstaviť tri vychádzajúce hviezdy našej politiky, za aké by sa nemuseli hanbiť v žiadnej krajine Európy. Dokázali sa presadiť v močiari slovenského systému bez toho, aby za to zaplatili priveľkú cenu. Aspoň zatiaľ.
Lívia Vašáková – odborníčka v politike
Prvou z nich je podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková. Ak bude čítať tento článok, vymedzí sa okamžite voči spájaniu s politikou.
Dlhoročná úradníčka Európskej komisie ešte v roku 2020 prijala ponuku Eduarda Hegera, aby viedla prípravu plánu obnovy, a za necelé tri roky si ako generálna riaditeľka na Úrade vlády vybudovala postavenie, ktoré jej závideli mnohí ministri. Jej výrazné ryšavé vlasy vídavali diváci televíznych správ dávno predtým, ako spoznali jej meno.
Post podpredsedníčky vlády v kabinete Ľudovíta Ódora je vyvrcholením rýchleho vzostupu postaveného na „maličkostiach“, ktoré sú v Európe samozrejmosťou, ale v našej politike chýbajú: jasná stratégia, profesionalita, disciplína, organizovanosť a koncentrácia na výsledok.
Keď chcel na Slovensku niekto robiť politiku „inak“ a vymedziť sa voči tradičným straníckym štruktúram, väčšinou to robil ako kovaný populista – „nie som politik, som Boris či Igor“. Ona si zvolila opačný prístup – „nie som politička, som odborníčka“.
