Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Progresívne Slovensko sa rozhodlo použiť ako jeden z motívov kampane heslo „Dá sa to, normálne a odborne“. S tou normálnosťou som mala trochu problém.
Je šľachetné, že za ich snahou bolo vysvetľovať ľuďom, že je normálne byť iný. Že je normálne podporovať ľudské práva. Bolo mi však jasné, čo za normálnosťou vidí veľká časť spoločnosti.
Netrvalo dlho a Boris Kollár potvrdil môj dojem. A PéeSko potichu na normálnosť rezignovalo. V krajine, kde druhý najvyšší ústavný činiteľ bije ženu a vinu za to hádže na ňu, je práve toto normálne. Nerozruší to konzervatívnu scénu, neodvolajú ho, ale najmä – budú ho voliť. Pretože pre nich práve toto reprezentuje tradičnú rodinu. Kde chlap môže všetko a žena si to zaslúži.
Za tou bežnou, odpornou, tradičnosťou a normálnosťou netreba hľadať nič iné ako privilegované postavenie časti mužov, ktorej sa to nebridí. A nie, netýka sa to každého muža, ak ste to však práve vy, ktorým čítanie tohto textu prekáža, je veľmi pravdepodobné, že je o vás.
