Skúste si predstaviť, že by ste žili niekde v šírom Rusku, mimo Moskvy a Petrohradu. Nie ste však ruský oligarcha s chuťou a potenciálom kúpiť si polovicu Karlových Varov a parkovacie miesto pre jachtu v Cannes pre chvíle nudy.
Ste štandardný planktón, jeden zo 146 miliónov obyvateľov tej smutnej krajiny, ktorá chce rásť len kvantitatívne.
Možno ste jeden z 35 miliónov, ktorí nemajú doma toaletu. Alebo patríte medzi 47 miliónov bez teplej vody či 29 miliónov aj bez studenej. Asfaltovú cestu ste prvýkrát v živote videli na Ukrajine, lebo dobrovoľná šanca dať sa zabiť v Putinových výbojoch bola jediná možnosť, ako finančne vytrhnúť rodinu z problémov – hoci len na dva roky.
Takto mizerne si žijete. A niekto by vám na týždeň ukázal Slovensko.
Onemeli by ste od úžasu pri pohľade na to, že prevažná väčšina ľudí si môže normálne žiť a teplú vodu, kúrenie a cestu s výtlkmi pokladať za štandard, aký ani nestojí za reč.
Je to totiž iba vec perspektívy.
Človeku zo Slovenska zas celkom stačí stráviť týždeň v Nemecku a uvedomí si, že do správy o stave krajiny nevyhnutne patria detaily o určitom našom deficite.
