Autor je právnik
Už pár mesiacov je možné pozorovať zvláštny jav – nariekanie nad volebnými prieskumami. Keď sa na prvom mieste uvelebil Ficov Smer, dosiahla táto disciplína nové rozmery.
Okrem apokalyptických scenárov čiernej budúcnosti sa objavili aj pokusy o vysvetlenie, ako sa Ficovi podarilo dostať Smer späť na vrchol od rôznych polomystických úvah o nevyhnutnej predurčenosti Slovákov na takýto typ vodcov až po úvahy o genetickej predispozícii na hlúpe rozhodnutia. Táto spoločenská hystéria v sebe ukrýva veľa motívov.
Frflanie, že voliči na Slovensku volia zle, sa stalo určitým druhom spoločenskej konvencie. Demokracia pritom nezaručuje, že spoločnosť si vyberie vždy to najlepšie. Jej najväčšou a zároveň najviac nedocenenou výhodou však je možnosť napraviť chybu a poslať politika, ktorý zlyhal, v nasledujúcich voľbách preč.
Ako v tomto teste obstáli voliči na Slovensku? Ak sa pozrieme na výsledky volieb, tak viac než dobre. Takéto hodnotenie je v zásadnom rozpore so všeobecne vžitou predstavou (zvolili predsa Mečiara a Fica), tak si zaslúži bližšie vysvetlenie.
Mečiara aj Fica volič poslal do opozície
Vladimír Mečiar sa do politiky dostal prostredníctvom VPN, keď uspel v „konkurze“ na ministra vnútra, a následne sa stal predsedom vlády (stále VPN). Ak Mečiar dokázal svojím vystupovaním presvedčiť špičky VPN, môžeme sa čudovať, že presvedčil aj podstatnú časť voličov?
To, že za daných okolností vyhral aj ďalšie voľby s vlastným hnutím HZDS, neprekvapuje. Vo voľbách 1998 však narazil.
