Autor je teológ
Začiatkom 9. storočia vzniklo na dnešnom západnom Slovensku a juhovýchodnej Morave kniežatstvo našich predkov. Keď k nemu boli neskôr pripojené aj ďalšie územia, dostalo meno Veľká Morava alebo Veľkomoravská ríša.
V jadre tejto ríše, teda v povodí riek Moravy a Nitry, sa šírilo kresťanstvo už okolo roku 800. Prvými misionármi boli írsko-škótski mnísi aj nemeckí kňazi, ale ich misijná činnosť nebola úspešná, lebo ľud nerozumel ich jazyku.
Ešte väčšou prekážkou boli pre nich napäté vzťahy s Nemeckou ríšou. Preto sa knieža Rastislav rozhodol získať misionárov, ktorí by nepochádzali z Nemeckej ríše a hovorili by k ľudu zrozumiteľným jazykom.
V roku 861 sa najprv obrátil na pápeža v Ríme, ale keď mu tam nevyhoveli, v roku 862 sa obrátil na byzantského cisára Michala III. v Carihrade, ktorý vybral pre veľkomoravskú misiu dvoch bratov: Konštantína a Metoda.
Vyslanie na Veľkú Moravu ako rozhodujúca udalosť
Konštantín a Metod pochádzali zo Solúna (Thessaloniki). Metod sa narodil medzi rokmi 815 – 820, Konštantín 827 – 828. Rodinné prostredie ich predurčovalo na sľubnú vedeckú a politickú kariéru, túto možnosť však skoro opustili a vstúpili do kláštora.
V rehoľnom spoločenstve mohli rozvinúť aj svoje vedecké aktivity. Konštantín vyučoval filozofiu v Carihrade tak vynikajúco, že mu dali prímenie „Filozof“. Neskôr boli obaja vyslaní ako duchovní poradcovia s byzantskou delegáciou k Chazarom.
Rozhodujúcou udalosťou v ich živote sa však stalo ich vyslanie na Veľkú Moravu, kam prišli roku 863. Tejto svojej misijnej práci venovali zvyšok života, ktorý bol naplnený namáhavými cestami, odriekaním, utrpením a prenasledovaním, ktoré pre Metoda znamenalo niekoľkoročné väzenie.
