Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Bývalý prezident Andrej Kiska čelí obžalobe z údajného daňového podvodu, ktorého sa vraj dopustil tým, že časť výdavkov na svoju prezidentskú kampaň v roku 2014 zahrnul do nákladov spoločnosti KTAG, ktorú vlastnil.
Ľudsky je to voči Kiskovi na prvý pohľad nefér. Predstava o ňom ako o „daňovom podvodníkovi“, ktorú v politickom súboji forsíroval jeho neúspešný rival Robert Fico, je v rozpore s Kiskovým osobnostným profilom aj činmi.
Do politiky vstupoval ako podnikateľ a filantrop, ktorý na charitu rozdal milióny eur. Po nástupe do funkcie sa vzdal prezidentského platu a poctivo ho počas celého výkonu mandátu rozdával. Pocit nespravodlivosti podčiarkuje aj provokatívna účasť bývalého sudcu Harabina na prvom pojednávaní.
Ani právne to nevyzerá na čistú hru. Kiskov advokát upozornil na skutočnosť, že ide o vôbec prvý prípad, v ktorom je nejaký podnikateľ obžalovaný za to, že do nákladov firmy zaúčtoval reálnu činnosť a daňový úrad s týmto účtovaním nesúhlasil.
Je zrejmé, že precedens je dôsledkom politického pozadia kauzy, ktorú v roku 2017 spustil vtedajší premiér Fico v reakcii na Kiskov odpor proti jeho snahe dostať sa na Ústavný súd.
Za to, že na tlačovkách vyťahoval utajované dokumenty z účtovníctva Kiskovej firmy, bol Fico neskôr trestne stíhaný, no Žilinkova Generálna prokuratúra obvinenie v rámci kauzy Súmrak zrušila.
K úniku daňových dokumentov Kiskovej firmy sa primotal aj mafián Tomáš Rajecký, ktorý sa aj priznal k tomu, že ich na pokyn Norberta Bödöra osobne rozposlal médiám pod krycím menom Yegor.
