Neviem, ako je to možné, ale na Gottko, teda na Námestie slobody, som sa dostala až včera. Posledné mesiace som chodievala cez námestie a obzerala, ako finišuje rekonštrukcia. No majestátnosť fontány, ktorá šestnásť rokov chátrala, ma zastihla nepripravenú. Stála som a pozerala na projekt, ktorý zmení celé námestie.
Tí, ktorí ste z Bratislavy, viete. Tí, ktorí nie, dozviete sa. Na Gottku nebolo celé moje dospievanie ani osvetlenie. Decká tam chodili chľastať a robiť aj všeličo iné.
Ja som svoje dospievanie prežila nepitím a nežúrovaním, takže na mňa námestie pôsobilo strašidelne. Niečo ako dnes Obchodná ulica, len si ju celú predstavte v tme. Fontána fungovala naposledy tak dávno, že ja, ako domáca, si to vôbec nepamätám. Ale nie o tom som chcela.
Po námestí behali deti a ja som sa cítila ako v Londýne. Aj tam, keď vylezie na chvíľu slnko, deti behajú po fontánach a kúpu sa. Aj celé okolie sa zmenilo. Roky som pracovala v budove rozhlasu RTVS, roky ho tam hyzdil veľký megabord. Je preč. Pred rozhlasom je nová bratislavská dlažba, oproti pri Národnej banke nové záhony.
Zhodou okolností som tento týždeň išla ráno o siedmej von s mojím psom Hektorom. Keď mám nabitý deň a nie je čas ísť s ním za mesto do lesa, chodievam na petržalskú hrádzu za Inchebou. Parkovalo sa tam bársako roky. Chodníky, trávniky, cesta.
Postupne sa aj Viedenská cesta začala meniť. Prišla som na obvyklé miesto, zaparkovala, a keď som sa vrátila k autu, mala som papuču a vedľa stáli policajti. Vysvetlili mi, že celá zóna sa už pred niekoľkými mesiacmi zmenila, parkovať sa tam nesmie, zaplatila som pokutu, rozlúčili sme sa.
Ako som išla okolo Tyršovho nábrežia, uvedomila som si, že v chaotickej zóne, kde sa cyklisti stretávajú s autami a kvantami chodcov, je tiež zrazu akosi poriadok. Nakreslené čiary, reorganizácia dopravy. Ako málo stačí, aby človek zažíval aj pozitíva politiky.
Iste, politika je komplikovanejšia vec ako fontána, chodníky a nakreslené čiary. Aj tie sú však podstatné. Akosi sme zabudli na to, že pocit z manažmentu krajiny môže byť aj pozitívny. Že akosi sa dokola nemôžeme uspokojovať len s tým, že kradnú všetci a vždy je všetko nanič. Odrazu človek stojí pred novou galériou a vidí, že ministerstvo kultúry vlastne dokáže niečo podobné zrealizovať za pomoci kvalitného tímu galérie. Stojí pri aute s papučou a vlastne sa teší, že to niekto celé akosi upratal.
Naše nároky musia byť vysoké. A emóciu, ktorú máte pri fontáne na Gottku, by ste mali mať častejšie.
Samozrejme, netreba sa dať uchlácholiť len fontánami. Aj preto píšem, že naše nároky musia byť vysoké. Sú totiž aj politici, ktorí by stavali fontány a galérie, a popritom ohlúpili pol národa. Nateraz si však aspoň v Bratislave dovoľme precítiť, že fontánu mesto nielen zrekonštruovalo - reštartovali celé námestie.
Zamysleli sa nad tým, urobili projekt, nápad a spravili upgrade. Verím, že podobne sa budeme správať aj k iným monumentom v meste. Istropolis sme nezvládli, hádam sa nám to podarí s inými ikonami.
A hoci váham, koľko a koho ako novinárka vlastne chváliť, mesto Bratislava urobilo kus dobrej roboty a treba to tak aj povedať. Nemôžeme sa donekonečna umárať v pesimizme.
Zapamätajte si emóciu, ktorú ste mali, keď ste videli po toľkých rokoch obnovenú fontánu. A želajte si zažívať podobný pocit častejšie a na celoštátnej úrovni. To si totiž zaslúži Slovensko, to si totiž zaslúžime my všetci. A v Bratislave aj na Slovensku je roboty ako na kostole.
Podcast týždňa: The Retrievals
The New York Times predstavili novú podcastovú päťdielnu minisériu The Retrievals. Upozorňujem, že je citlivá, grafická a trocha depresívna. Je o príbehu žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie na klinike, kde jedna zo zdravotných sestrier kradla lieky proti bolesti a vymieňala ich za fyziologický roztok. Ženám nikto neveril, že prežili ukrutnú bolesť, pretože lekári si mysleli, že im dali vysoké dávky liekov proti bolesti.
Keď už hovoríme o negatívnych príbehoch týkajúcich sa žien a ich reprodukčného zdravia, prečítala som si dnes aj newsletter Kurník, kde kolegyňa Ria Gehrerová písala o pôrode. O tom, že všade číta len príšerné zážitky žien a že jej nikto nepovedal, že to môže byť aj v pohode.
Riina esej sa volá Nebáť sa pôrodu. Zatiaľ ešte nie je online na webe Kurníka, no čoskoro zrejme bude a ja by som vám tu opäť raz chcela odporučiť tento fantastický newsletter. Bol to úplne prvý newsletter v živote, na ktorý som sa prihlásila a každý týždeň prináša fantastické netradičné témy, s krásnymi ilustráciami a celkovo je to poctivé, podnetné a vždy zaujímavé čítanie.
Takže prosím, aj podcast The Retrievals počúvajte v mysli s tým, že všetko nie je len nanič. Je to konkrétny prípad, z ktorého sa systém zdravotníctva má a musí poučiť. No život je stále krásny a žijeme najlepšie časy, aké kedy ľudstvo žilo.
Video týždňa: minister Palkovič
Tento týždeň do štúdia SME zavítal minister zdravotníctva Michal Palkovič. Ako video týždňa to dávam aj preto, že v rozhovore podrobnejšie vysvetlil svoje pohľady na tranzície transrodových ľudí a na povolenie interrupčnej tabletky.
Okrem iného sa však dosť podrobne v rozhovore rozprávame aj o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a hoci viem, že to nie je sexy téma, je aj pre váš život dôležitá.
Hudobná bodka: Cercle z Islandu
Priamo z Islandu vo štvrtok premiérovali fantastický set islandského producenta a hudobníka Ólafura Arnaldsa. Prekrásne, famózne, silné, emotívne. V nádhernom prostredí hory Hafursey.
Arnalds robí dnes elektronickú hudbu, kde spája sláčikové nástroje a klavír. No kedysi bol bubeníkom metalovej kapely. Všetko je v živote možné a človek môže byť metalista aj totálne zmeniť žáner. Krásny zážitok aj takto online, naozaj si to pustite.
Toto bolo šesťdesiate druhé vydanie newslettra ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate a počúvate.
Prihláste sa zadarmo na odber newslettra ZKH píše. Prihlásiť odber>
