Autorka je študentka Ekonomickej univerzity vo Viedni
Slovensko je homogénna krajina, kde sa len 5,6 percenta obyvateľov hlási k inej národnosti ako k slovenskej. Podľa sčítania obyvateľstva je 55,8 percenta populácie rímskokatolíckeho vyznania a druhú najpočetnejšiu skupinu (23,8 percenta) tvoria ľudia, ktorí sú bez vyznania.
Za moslimov, teda tých, čo vyznávajú islam, sa označuje len 0,07 percenta obyvateľov. To je v absolútnych číslach spolu 3862 ľudí.
Väčšina moslimov, ktorí sa usadili na Slovensku , prišla z „priateľských krajín“ pred rokom 1989 a na začiatku 90. rokov. Na Slovensko ich najčastejšie priviedlo vysokoškolské štúdium. Tak sa zrodila malá, ale úzko prepojená moslimská komunita.
Aj keď je počet moslimov na Slovensku relatívne malý, možno registrovať islamofóbnu rétoriku a útoky proti ľuďom tejto viery.
Hoci na Slovensku je viac moslimov ako napríklad židov (0,04 percenta), Slovensko je jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá neuznáva islam ako oficiálne náboženstvo. Moslimovia tak nemôžu mať oficiálnu mešitu, miesto, kde sa modlia a plnia svoje náboženské povinnosti, ani moslimský cintorín.
Nedosiahnuteľné limity
Komunita sa viackrát pokúšala oficiálne zaregistrovať svoje náboženstvo, no vždy, keď sa počet podpisov potrebných na registráciu približoval k stanovenému limitu, limit bol zvýšený. V roku 2007 bol zvýšený na 20-tisíc. V súčasnosti je stanovený na 50-tisíc. Tento limit na Slovensku dosahujú len 4 z 18 predtým registrovaných náboženstiev.
Uznaním cirkví, ktoré majú menej členov, než je počet potrebný na registráciu cirkvi, a dokonca aj menej členov, než má moslimská komunita, štát vytvára nerovnosť.
Na prijatie zákona č. 39/2017 Z. z., ktorým sa zvýšil limit na 50-tisíc, bolo potrebné prelomiť prezidentské veto. K prijatiu tohto zákona viedli jednak prisťahovalecká vlna, ktorá spôsobila vzostup rôznych pravicových politikov po celej Európe a vo svete, a tiež blížiace sa voľby na Slovensku.
Nie je tajomstvom, že dôvodom tohto zvýšenia v roku 2016 bolo odradiť moslimov od registrácie ich náboženstva.
„Týmto zákonom pomáhame chrániť naše tradície, naše korene, našu civilizáciu a náš spôsob života. Chránime našu krajinu a chránime našich ľudí, chránime naše rodiny. Či sa to niekomu páči, alebo nie, máme kresťanské tradície a kresťanskú históriu na Slovensku,“ vyhlásil predseda strany Sme Rodina Boris Kollár.
Treba spomenúť aj komentár Andreja Danka z roku 2015, v tom čase predsedu Národnej rady, ktorý vyzýval na zákaz nosenia burky (úplné zakrytie tváre a tela), pričom na Slovensku nikto burku nenosí.
„Islamizácia sa začína kebabom a v Bratislave je už v plnom prúde, uvedomme si, čo nás môže čakať o desať rokov,“ povedal Danko.
Keďže od roku 2017 nedošlo ani k novej úprave zákona, ani k zlepšeniu situácie moslimov na Slovensku, možno povedať, že názor politikov sa nezmenil, a ak áno, tak len veľmi málo.
