Napriek tomu, že podpora Ukrajiny pri obrane pred ruským útokom je takpovediac mravným minimom, novinári sa pri výkone svojho povolania celkom rozumne usilujú potláčať v sebe aktivizmus, udržiavať si odstup a udalosti hodnotiť triezvo. Niežeby na roztlieskavaní úsilia Kyjeva bolo niečo zlé, len patrí inam.

Na druhej strane, pri pohľade na činnosť a aktivitu Volodymyra Zelenského sa ľudsky ťažko ubrániť obdivu nad jeho výkonom. Za jediný týždeň z Turecka privezie obrancov Azovstaľu, dokončí proces získania kazetovej munície, v Bulharsku predvedie PR kúsok, potrasie si rukami v Prahe a Bratislave, zverejní video z Hadieho ostrova a zakončí to spomienkovou ceremóniou vo Volyni.
To posledné si zaslúži osobitnú pozornosť, lebo sa to dotýka asi najneuralgickejšieho bodu ukrajinských dejín, ktorý Moskva využíva proti Ukrajincom. Jeho opakovaním a rozvíjaním sa snažia hovoriť, že keď (niektorí) Ukrajinci v minulosti vraždili Poliakov, je v poriadku dnes vyhladiť Ukrajincov ako národ. Logicky.
Aj preto je také dôležité, že Ukrajina má Poliakov na svojej strane a snaží sa s týmto okamihom vyrovnať.