Politická súčasnosť je poznačená skôr všelijakými fantastami, eskamotérmi, nositeľmi prevratných myšlienok a atómoviek, ale pozorujeme aj celkom opačný typ lídrov, ktorí sú naopak spútaní okovami fádnosti, respektíve toho, čo za fádne považujú.
Už azda aj prefláknutým príkladom je Eduard Heger, ktorý si nevedel predstaviť, že by sa nepostavili Rázsochy alebo že by prezidentka vymenila jeho vládu. Nečudo teda, že reálny svet je preňho záhradou prekvapení, v ktorom pôsobí ako Alicka v krajine za zrkadlom.
