Autor je teológ a spisovateľ
Z Gombaseku, okolo vyvieračky, vedie na Silickú planinu strmá cesta. Niekoľko ostrých zákrut, v najtienistejších sa udrží špinavý sneh až do Veľkej noci, náhle sa krajina otvorí, cesta sa vleje ako prítok do náhornej lúky.
Cestovateľ zastaví, toľko veľkorysého priestoru za pásmom lesov neočakáva, a odrazu si uvedomuje, že navôkol, v primerane sa zvažujúcich pasienkoch, rastú staré ovocné sady, zabudnuté organické pamiatky intenzívneho hospodárstva.
Planina sa podobá na všetky iné európske planiny, zvetraná, prevŕtaná, podmínovaná jaskyňami, vývrtmi, vyvieračkami, tunelmi, priechodmi, spojnicami, akoby bola v nadmorskej výške zakorenená sústavou vodných prítokov, kaskád a podzemných premostení, ktoré ju držia, vyvýšenú nad vysoké stropy Gombaseckej jaskyne, v medzipriestore medzi podzemnými vodami, jaskynným systémom, zľahka presahujúcim bod nula, a jej druhým, viditeľným telom, úrodnou pôdou, v ktorej sa stáročia darilo najskôr divokému a neskôr domácemu ovociu.
Jaskyne, prvé obydlia aj svätyne
Najnovšie poznatky hovoria, že jaskyne mali inú funkciu, ako sme si mysleli. Ľudia v nich nežili permanentne, používali ich ako v Lascaux aj ako sklad potravín, nástrojov a útočisko v prípade nebezpečenstva.
Už vtedajší ľudia bývali radšej vonku, na svetle, v otvorenom a bezpečnejšom priestore, do ktorého vychádzali a na jeho spomienku premenili jaskyne na svätyne a kultové miesta vyzdobené šamanskými výjavmi z pozorovania dynamiky prírody a dynamiky evolúcie, rýchlosti, výbušnosti, rozhodnosti predátorov ako totemických zobrazení najstarších psychologických vzorov, ktoré sa stali v ich duchovnom svete súčasťou zasvätenia do hlbokej podstaty prírody.
Rázom a charakterom, pieskovcovými stavbami, renesančnými záhradami sa údolie rieky Dordogne na juhozápade Francúzska podobá na gemerské planiny iba vo chvíli, keď si cestovateľ uvedomí, že na vysokých lúkach mu neustále duní pod nohami. Vo vysokom podzemí sa nachádzajú zdobené iniciačné priestory, oltárne sústavy a tiene zohrávajúce v zabudnutom náboženstve predkov špecifickú úlohu.
Budovanie európskej duchovnej krajiny sa začína skúmaním podzemia, prenikaním do šmykľavej a vyššej podstaty jaskýň. Čím dlhšie v nich ľudia slávili svoje náboženské a magické ceremónie, tým je ich prehistorická výzdoba výpravnejšia a prepracovanejšia.
