Autorka je režisérka
V aute sa vezú dve dámy. Staršia sa volá Helenka, celkom mladá je Nikol. Nikol šoféruje a aby reč nestála, spýta sa: „Pani Helenka, koľko vy máte vlastne rokov?“
„Osemdesiatštyri,“ povie pani Helenka.
„Bože,“ vzdychne s úprimnou hrôzou v hlase Nikol. „A vás ešte baví život v tomto veku?“
Pani Helenke otázka vyrazí dych. Ešte nikdy jej neprišlo na um, že by ju život nemal baviť. Prečo by práve teraz nemal byť krásny?
Odpovie filozoficky: „Každá fáza života má svoje čaro. Aj tá, v ktorej som práve ja.“
Nikol sa zamračí, nesedí jej to do konceptu o starnutí, ktorý má v hlave. „A z čoho máte, prosím vás, ešte radosť?“ spýta sa podozrievavo.
Helenka sa na ňu zahľadí. Je to dobré dievča, veď ju predsa vezie, ani hlúpa nie je, má vysokú školu, tak prečo sa tak netaktne pýta na celkom zrejmé veci. Nevie, ako to je s radosťou, vekom a so životom? Že medzi rokmi a chuťou žiť môže byť pokojne priama úmera? A že tá priama úmera je jav častejší, než by mladí ľudia predpokladali?
„Mám radosť z ľudí okolo mňa, z toho, ako rastú a dozrievajú,“ povie Helenka. „Teším sa, keď stretnem bývalých žiakov a vidím, že sa im darí. Mám radosť z čítania, zvlášť z poézie. Nadchýna ma pozorovať prírodu. Mám veľkú radosť z kvetov, ktoré mi vezieš v aute, a už sa neviem dočkať, ako ich zasadím. A teším sa, že prídem domov a tam ma čaká ten, ktorý ma sprevádza životom už šesťdesiat rokov. Nie je to málo.“
Rozhovor v aute pani Helenku znepokojil. Má byť na staré kolená nešťastná? Či sa nemá dávať do reči s mladými ľuďmi, ktorí v nej vidia poľutovaniahodnú bytosť? Alebo je len precitlivelá?
Medúzy a magická moc amygdaly
Vek môžeme mať chronologický a biologický. Chronologický vek nám spočítava čas, ktorý žijeme, biologický vek to, ako sa naša fyzická a psychická kondícia mení. Sú ľudia, ktorých biologický vek nezodpovedá chronologickému, sú dlho výkonní, silní, duševne čulí, zdraví a dlhodobo sa im darí nezomrieť. Poznáme takých chirurgov, umelkyne, pedagogičky aj športovcov.
Najlepšie sú však na tom homáre, ktoré žijú dlho a dobre, ak neskončia na tanieri, existuje tiež jeden druh medúzy (Turritopsis nutricula), ktorý dokáže omladnúť a vrátiť sa do počiatočnej fázy svojho života a byť v podstate biologicky nesmrteľný, alebo nahé krtokrysy (Heterocephalus glaber), ktoré vykazujú pozoruhodne znížené starnutie a ich úmrtnosť sa vekom nezvyšuje.
Toto všetko som sa dozvedela z článku experta na starnutie z Westminsterskej univerzity Bradleya Elliotta, v ktorom referoval o výskume fyzicky výkonných seniorov. Keby vás zaujímalo, na čo sa prišlo, tak na to, že je fajn športovať, aj keby ste s tým mali začať až v sedemdesiatke. Ak sa pozriete, ako vyzerajú tie takmer nesmrteľné nahé krtokrysy, tiež si radšej kúpite bicykel.
Nechcem však písať o tom, ako zabezpečiť, aby nám s vekom neklesal reakčný čas alebo sila úchopu – o tom je milión článkov o citrónovej vode a vitamíne B12 –, pretože pointa šťastného starnutia je inde. Tam, kde je aj princíp vyrovnaného života. Je to v tom, čomu venujeme pozornosť. Náš život sa totiž skladá z toho, na čo sa zameriame. Čo vo svojom vnímaní uprednostníme.
