Peter Pellegrini je väzňom svojej politickej minulosti, aj keď neustále tvrdí, že sa do časov minulých netreba stále vracať. On sám sa tomu zväčša vyhýba.
Samozrejme, exkurzy do minulosti človeka, ktorý bol predsedom aj podpredsedom vlády, ministrom školstva, šéfoval parlamentu aj ministerstvu vnútra, a to všetko vďaka vládam Roberta Fica, môžu byť veľkým zdrojom dezilúzie. Lebo spoluvytváral mocenskú architektúru Smeru.
Má zo všetkých politikov azda najviac zviazané ruky v tom, čo povedať a o čom radšej mlčať. Ako ďaleko zájsť v kritike svojich politických oponentov a koho vôbec kritizovať. Koho vnímať ako spojenca, aby neurazil nejakého svojho voliča.

Ostal zaseknutý medzi dvoma svetmi. Svetom Roberta Fica, ktorý sa čoraz hlbšie ponára do hnedých farieb politického spektra, a na druhej strane svetom, v ktorom by mnohí Pellegriniho radi videli. Zo strachu z vlády fašistov vedenú Ficom. Prípadne podporovanú najväčším vekslákom politiky.