Hoci nám do volieb zostáva jedenásť týždňov, veľká časť médií sa snaží simulovať letné obdobie a vypúšťajú napríklad diskusie s politikmi. Niežeby sme nedopriali politikom aj publiku trochu pokoja, ale je to naozaj trochu absurdné. Ešteže máme prieskumné agentúry, ktoré nás aj počas horúčav zásobujú číslami a modelmi.
Odkedy sa Smer niekedy na prelome rokov dostal pred Hlas, nebolo príliš o čom, lebo posuny boli v desatinkách a dalo sa vybadať možno ak plazenie SNS smerom k piatim percentám. Lenže najnovší štvorpercentný pád Hlasu je už celkom zreteľný a ako najlogickejšie vysvetlenie sa javí, že si ich v nejakom pomere rozoberú Smer, Republika a SNS.

To je mrzuté v prvom rade pre samotného Pellegriniho a Hlas, ktorému, zdá sa, nevychádza stávka na starý Smer. Áno, Pellegrini mal kedysi stelesňovať nový Smer, ale v skutočnosti ponúka voličom ten starý Smer, ktorý existoval pred radikalizáciou Roberta Fica a jeho okolia.
Teda navonok sociálne orientovanú stranu pevne ukotvenú v západnom jadre. Pre tento model nevymyslíme lepší termín ako Paškovu „rustikálnu sociálnu demokraciu“.