Horúca kaša podľa Petra Tkačenka
Tento týždeň ju agentúra NMS navarila Petrovi Pellegrinimu.
Pád k jedenástim percentám potvrdzuje teóriu, že ak niekto buduje stranu ako premiérsku, po strate určitých pozícií stráca právo na existenciu. Na haváriu blízko prahu zvoliteľnosti to zatiaľ nevyzerá, ale už to podozrivo pripomína príbeh podobnou sebaistotou nafutrovanej Siete či Za ľudí.
V tomto kontexte Richardovi Sulíkovi (pod piatimi percentami) zostáva dúfať, že voliči už vytesnili jeho slová, podľa ktorých pre SaS nemá zmysel hrať o nič iné ako o víťazstvo.
Prieskum: Pellegriniho premiérsky sen sa rozpadá. Hlas je najnižšie od svojho vzniku Čítajte Precenená udalosť podľa Nataše Holinovej
Zbytočnejšie ako „literárna tvorba“ ministra vnútra Ivana Šimka je už len to, ako sa policajný prezident Štefan Hamran preto hádže o zem.
Pritom keď sa veľmi chce, od každého si možno vybrať jadro toho, čo asi aj chceli povedať.
No po poriadku. Ak minister Šimko naozaj nerozumie, čo znamenali rozviazané ruky polície, mal by literárne tvoriť radšej do šuplíčka. Lebo v čom sa pletie dosť zásadne, je pohľad na to, či sú jeho vyjadrenia verejné (samozrejme), alebo akousi literárnou kratochvíľou bez nejakých limitov.
Potom sa dotkol čohosi ako zákonnosť postupov, kde správne šípi, že ju všetci chceme, ale celkom nesprávne dekódoval „rozviazané ruky ľudí s pištoľami a putami“. Rovnako Šimko nie celkom zasvätene komentoval vraždu v Dubnici.
Túto dezorientáciu mohol Hamran identifikovať s väčšou rozvahou. Samozrejme, že má pravdu, ak vraví, že nemožno strpieť zásahy politickej moci do polície. No mali sa radšej stretnúť niekde nad krémešom a pekne sa dohodnúť, lebo tu je väčší zádrh v slovíčkach, nie v tom, že by reálne stáli proti sebe.
Nad zbytočnými šklbačkami azda prezidentka zvolá: Stenu preč!
Hosť vyhadzuje hlavného podľa Petra Tkačenka
Bol rok 2018 a ústavno-vládna kríza sa blížila k záveru, iba bolo treba zbaviť funkcie policajného prezidenta Tibora Gašpara. Táto kompetencia v danom čase patrila ministrovi vnútra Tomášovi Druckerovi, ktorý však pre nedostatok politickej podpory namiesto odvolania Gašpara radšej po mesiaci podal demisiu.
Situácia, keď minister odišiel takpovediac pre nedôveru policajného prezidenta, bola naozaj absurdná. Aspoň sme si mysleli.
Dnes sme už o krôčik ďalej. Policajný prezident Hamran sa rozdrapuje, že sa mu nepáčia vyjadrenia ministra vnútra a v náznakoch sa vyhráža rezignáciou.
Takto, Šimko nič tragické nepovedal, politické nominovanie policajného riaditeľa je u nás zaužívaná prax, z čoho vyplýva aj vektor zodpovednosti, navyše svoje slová dovysvetlil aj pre pomalších.
Hamranovi sa však tie slová môžu bridiť, dokonca ich môže považovať za neprijateľné. V tom prípade mu zostáva buď profesionálne mlčať, alebo sa zdvihnúť a odísť. Tamto sú dvere, nikto vás nedrží.
Keď sa bude policajný prezident verejne dožadovať krokov proti ministrovi, to už môžu hostia vyhadzovať hlavného.
Úlet leta podľa Nataše Holinovej
Ktož jsú boží bojovníci.
Podľa autorky ako dávnej bojovníčky za správne významy slov netreba vysokú školu na to, aby sme správne vyplnili kolónku zamestnanie. To, že viacero kandidátov v parlamentných voľbách dokonale vandráckym spôsobom nedodržalo zákon, však signalizuje ich bezočivosť, nie mentálnu retardáciu.
