Milé čitateľky, milí čitatelia,
keď človek číta texty volebných plagátov, má pocit, akoby politici mali k dispozícii len obmedzené množstvo slov a tie používali dookola. Zastavia zvyšovanie cien, menia hru, ale niektorí ju nemenia, niekto zruší domáce úlohy, iní zase zrušia Globsec a liberalizmus.
Fašisti núkajú istoty, ale tie núkal kedysi aj Robert Fico a nedopadlo to dobre. Fico dnes núka stabilitu, ale tá znie podobne ako istoty Republiky.
Slušnosť bola pomerne často skloňované slovo. Paradoxne, z politického diškurzu sa za posledné roky takmer vytratilo. Potom je veľa „spájania“, ale skôr na bilbordoch, lebo väčšina tých strán, ktoré by spojením ušetrili voličom dilemy, sa nakoniec nespojila a ďalej sa rozdrobuje.
Permanentne ohlušovanému občanovi sa kampaň nezdá nijako výrazná, keďže garnitúra Igora Matoviča a následne Eduarda Hegera vládla tak, akoby sa volebná kampaň nikdy neskončila. Zákony šité podľa vkusu voliča, bez ohľadu na spoločenskú realitu alebo rozpočet.
Opozícia tiež fungovala spôsobom, akoby každú chvíľu mali byť voľby. Tvár Roberta Fica vyskakovala aj z najnečakanejších zákutí sociálnych sietí. Ľuboš Blaha sa síce premiestnil na temnejšie weby, ale jeho fanúšikovia sa postarali, aby naďalej zamoroval verejný priestor.
Genetické mutácie strán
Potom začali vznikať nové strany alebo skôr genetické mutácie strán, ktoré presviedčajú, že sú novými hráčmi. Ale rozdiely medzi nimi sú najmä vo farbách, číslach a tvárach volebných lídrov.
Je celkom náročné si predstaviť, kde berú strany, ktoré v prieskumoch nedokážu preliezť hranicu zvoliteľnosti, motiváciu na kampaň. Ich slepá viera v úspech už nie je ani len dojímavá. Dokonca podľa mnohých rozdrobuje demokratického voliča.
Dva mesiace nemôžu nahradiť roky práce v regiónoch. Predstava, že sused Záviš z Podbrezovej zazrie fotografiu Mikuláša Dzurindu alebo Hegera v záchrannej veste a zabudne na všetky letáky, ktoré mu roky hádžu cez bránku kotlebovci, je naivná.
Bolo by zaujímavé vedieť, kto z týchto kandidátov naozaj verí v nejaký zázračný zvrat, ktorý ich nakoniec vystrelí z dvoch percent do parlamentu. V čo vlastne verí Mikuláš Dzurinda so svojimi rokmi skúseností?
Časy sa zmenili
Kolega Samo Marec je skeptický ohľadne úspechu Dzurindu. Nepopiera, že jeho strana má správne hodnoty a že človek by už naozaj privítal každého politika, ktorý by politiku robil tak, ako sa má. Akurát sa zdá, že voliči na Dzurindovu ponuku nereflektujú.
Lebo časy sa zmenili: „Mikuláš Dzurinda nie je jediný, kto chce Slovensko zachrániť, a ani jediný so správnymi hodnotami (pracovný názov). Človek, ktorý chce voliť hodnoty prezentované Mikulášom Dzurindom, má celkom pohodlne na výber niekoľko iných strán s exponenciálne vyššími šancami a aj podľa toho si vyberá. Najmä v situácii, keď v strane Mikuláša Dzurindu vlastne pozná len Mikuláša Dzurindu.“
Čítajte: Takto sa končí „sľubný projekt“ Mikuláša Dzurindu
Hľadanie stratených zázrakov
Kolegyňa Soňa Jánošová cítila vôňu vesmíru. Naozaj. Cítila, ťažko opísateľný pach, ktorý pripomínal intenzívnu vôňu rozkvitnutých ľalií, pach spálenej gumy, ozónu aj petrichoru. Kde? V jednej neveľkej kaplnke na okraji obce, kde bolo umiestnené „guľaté akvárium s textíliou nasiaknutou laboratórnou vôňou určenou na výcvik astronautov“.
Prečo vlastne? Lebo Soňa putovala osemdesiat kilometrov v rámci festivalu umeleckého pútnictva Into the Miracles, ktorý spojil najrôznejšie formy moderného umenia, putovania na dlhej trase, spoznávanie málo objavených regiónov Tekov a Hont.
Čítajte: Zistiť, ako vonia vesmír, vidieť vnútornosti v kostole a stretnúť osemdesiat zázrakov
Nájazdník
Prečo dostal zakladateľ finančnej skupiny Arca Capital prezývku „nájazdník“? Odpoveď nájdete v texte kolegu z Indexu Tomáša Vašutu, ktorý pozbieral vzlety a pády Pavla Krúpu.
Text sa začína vskutku zaujímavou scénou: „Na účtovnom oddelení firmy zazvoní telefón. Účtovníčka ho zdvihne a z druhej strany počuje sťažnosť z obchodného oddelenia inej spoločnosti: Máme u vás nesplatenú pohľadávku. Reakcia je pohotová: Vážne? Ďalšiu?
Účtovníčka netuší, že svojou prostorekosťou skočila do pasce, ktorú vymyslel podnikateľ a finančník Pavol Krúpa. Svojim zamestnancom rozkázal, aby takýmito telefonátmi zistili finančné zdravie firmy. Keďže účtovníčka prezradila, že nesplatených pohľadávok je viac, Krúpa mohol rozbehnúť „lov“ a zo situácie vyťažiť.
Čítajte: Za nájazdy ho vyznamenal prezident. Dnes má len povesť štváča a problémy
Prídu blbci a schvália zákon
Od apríla sa zmenil systém aktivačných prác. V obci Jasov Patrik Jakabčin zamestnával stodvadsať ľudí, ktorí si tak mohli prilepšiť k dávke v hmotnej núdzi. Hovorí, že novela zákona udrela najbolestivejšie práve tých najzraniteľnejších.
Kolegyňa Zuzana Kepplová odcestovala do Jasova a prináša vám reportáž, ktorá ďaleko presahuje štatistiky. Pozrela sa na osudy ľudí, ktorí zrušením aktivačných prác prišli o svoj pravidelný príjem s minimálnou šancou nájsť si inú prácu. Akú rolu v príbehu má miestny lekárnik a opátstvo?
Čítajte: Teraz mal prísť pastiersky list, hnevali sa v Jasove
Pani Underwood v SME
Kristína Kúdelová roky tvrdo pracovala na tom, aby mohla mať prístup k zahraničným filmovým hviezdam. Každú takúto šancu využije naplno. Rozpráva sa s hviezdami tak, že čitateľ cíti, že sa nenudia, že ich otázky zaujali.
Samozrejme, že keď stretla Robin Wrightovú, nemohla opomenúť ani jej rolu Clair zo seriálu House of Cards. Dozvieme sa, prečo s pôvodným scenárom nebola Wrightová spokojná a ako sa z nej stala spolutvorkyňa tejto postavy.
Čítajte: Robin Wright pre SME: Mala som byť nudná manželka, ktorá je dekoráciou úspešného muža
Ďalšie články, ktoré vás zaujali:
- Slovenka o prenájme v Chorvátsku: Čo v Bratislave zarobím za rok, mám tu za sezónu
- Odborníčka: Obdobie perimenopauzy je príležitosť ešte niečo v našom živote zmeniť
- Počet pacientov s ADHD rastie na celom svete. Hlavným príznakom sú aj emocionálne problémy
Ďakujem, že nás čítate.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
