Autor je 1. podpredseda strany Modrí, Most-Híd
Komentár publicistu Samuela Marca podľa mňa nie je vecnou kritikou, ale skôr politickou manipuláciou. Je pokusom o deformáciu rovnosti príležitostí v politickej súťaži. Pán Marec totiž stojí na strane politických strán, ktoré na našej scéne pôsobia dlhšie, čomu zodpovedajú aj ich čísla v prieskumoch verejnej mienky. Nepamätám si, že by takýto prístup použil, keď vznikalo Progresívne Slovensko alebo Za ľudí.
Pán Marec vo svojom komentári už o voľbách rozhodol. Na základe prieskumov verejnej mienky tri mesiace pred voľbami.
Som bývalý novinár. Pamätáte si na agentúru MVK? Koľko médií k nej vzhliadalo pri voľbách v roku 2010? Ich katastrofálny odhad volebných výsledkov na základe exit pollu agentúru de facto pochoval. Dnes neexistuje. Poučenie? Až voľby ukážu realitu, nie prieskumy.
Za zmienku stoja najmä dve pasáže z jeho komentára.
V prvej publicista píše: „Človek, ktorý chce voliť hodnoty prezentované Mikulášom Dzurindom, má celkom pohodlne na výber niekoľko iných strán s exponenciálne vyššími šancami a aj podľa toho si vyberá…“
Toto je podľa mňa galaktický omyl. Patrí medzi hodnoty „iných strán“ aj schopnosť realizovať vlastné zámery? Presadiť ťažké reformy? Zlaďovať záujmy rôznorodých politických strán? Ako tieto strany vládli posledné roky? Už sme zabudli? Patrí medzi takéto hodnoty „iných demokratických strán“ aj silný politický leadership? Ak áno, prosím pána Marca, aby svoj komentár doplnil o mená lídrov, ktorí sa v čele svojich strán uchádzajú o dôveru občanov v nadchádzajúcich voľbách a disponujú týmito vlastnosťami aspoň v takej miere ako Mikuláš Dzurinda. Pomôžem mu, vybrať si môže z mien Eduard Heger, Richard Sulík, Igor Matovič, Veronika Remišová, Milan Majerský alebo Michal Šimečka. Či Boris Kollár?
V druhej časti, ktorá ma v komentári vyrušila, publicista píše: „Mikuláša Dzurindu dnes nevolíte, ak chcete voliť budúcnosť, ale ak si vyberáte nostalgiu za minulosťou. Pokojne to nemusí byť fér, veď v straníckej politike by sa niekto ako on naozaj aj zišiel, len ten volič na to akosi nereflektuje...“
Či na to volič naozaj reflektuje, alebo nie, sa pán Marec aj spolu s nami ostatnými dozvie v nedeľu 1. októbra niečo po polnoci. Voľby sú jediný relevantný „prieskum“, všetko ostatné sú len odhady agentúr, ktoré Igorovi Matovičovi napríklad predpovedali tri mesiace pred voľbami 6 percent a vo výsledku mal 25 percent.
