Autorka je herečka a diplomatka
Moja stará mama, zvaná grunta z Grossmutter, nemala prázdniny ani dovolenku. Nikdy sa nechodila kúpať, iba občas si s povzdychom naliala na holé chodidlá, vykúkajúce z dlhej nariasenej tmavej sukne, studenú vodu z potoka, kde plákala plachty.
Bola som ešte príliš hlúpa, aby som sa jej spýtala, prečo sa nejde radšej s nami ponoriť do chladnej vody štiavnického Klingera. Asi by sa len usmiala, veď čo by na to mala odpovedať? V jej generácii nepredstavovalo leto nárok na oddych, voľno, leňošenie. V jej práci okolo domu a hospodárstva sa leto líšilo len tým, že bolo teplo a čierny vlniak bol starostlivo odložený v hornej časti veľkej skrine.
O dve generácie neskoršie je pre moju bublinu, v ktorej sa pohybujem, leto poznačené nárokom mať voľno, slnko, pokoj aspoň niekoľko týždňov počas dvoch letných mesiacov na chalupe niekde v horách, kde nie sú komáre a v noci sa dá spať. Kde je ticho a v noci vidieť dokonca hviezdy a v tichu súmraku nehlučne lietajúce netopiere. Sedieť v noci v hojdacom kresle na terase a snívať.