V čase úmorných horúčav bude asi príznačné, že sa v núdzi pustíme do lesných tieňov, kde na nás opäť striehnu medvede. V doslovnej rovine sa im vyhneme ľahko, stačí nejsť do lesa, ale ako spoločenská téma metastázovali aj do biotopov mestského človeka – spravodajstva, obývačiek a občerstvovacích zariadení.
Čitatelia a čitateľky by sa právom čudovali, keby sme tu dokázali zaujať odbornosť predstierajúce stanovisko k východiskám a metódam regulácie stavu medveďov na slovenských stráňach. Lenže, ako viem od súdruha Pláteníka, vec si treba najprv ujasniť politicky.
Z tejto pozície síce neprídeme na konkrétne riešenie, ale dozvieme sa, v akých rámcoch sa smie pohybovať a kto ho má urobiť. Konkrétne, že medveď má právo na život a jeho podobu len a výhradne podľa toho, ako usúdi pán tvorstva. A tým je bez falošnej skromnosti on: krásou, umom, a teda aj mocenským monopolom obdarený človek.
