Taká nešťastná vec ako postrelenie dievčaťa na Obchodnej ulici sa môže prihodiť aj bez toho, aby boli policajti na vine. A keď tak rozhodla nielen policajná inšpekcia, konkrétne Diana Santusová, ku ktorej nie je dôvod prekypovať dôverou, ale aj prokuratúry a súdy, nie je prečo myslieť si opak.
V prípade by sa však pár detailov mohlo vybaviť civilizovanejšie.
Postrelené dievča si myslí, že by mu pri liečení psychickej traumy pomohlo, keby sa policajt ospravedlnil. Je až taký problém povedať „mrzí ma to“, aj keď nie je človek de iure na vine a, samozrejme, neubližoval vedome a zámerne?

A ak je možnosť, že by pomohlo stretnutie s policajtom v bezpečnom prostredí, je až taký problém niečo také zorganizovať? Napríklad pre ministerstvo, teraz civilne žalované o odškodnenie?
Také veci sú problém len u nás, kde sa zásadne nikto neospravedlňuje a ešte zásadnejšie sa vina hádže na obeť.
Santusovej záver je totiž zbytočne surový. Možno ani cvičený profesionál by sa nedal na útek „až“ po necelej polminúte, takže obeti treba šplechnúť, že u nej zvíťazila nezmyselná zvedavosť.